HUMENNÉ. Obytný dom z Klenovej prechádza obnovou.
Je posledným objektom v humenskom skanzene, ktorého sa dotkli ruky robotníkov.
Pracujú tak, ako voľakedy naši predkovia.
Opravili všetky objekty
Roľnícky domček z Klenovej pochádza z prvej tretiny 20. storočia.
Do expozície ľudovej architektúry a bývania sa dostal koncom 70. rokov minulého storočia.
Pozostáva z troch obytných častí - izby s jednoduchým zariadením, komory a predsiene.
„Každoročne pripravujeme cyklus stretnutí rodákov z obcí, odkiaľ pochádzajú objekty v skanzene. Začali sme s Novou Sedlicou, prešli sme Zemplínske Hámre, Výravu, Oľšinkov, Vyšnú Jablonku, Nechválovu Polianku i Kalnú Roztoku. Stretnutiu vždy predchádza obnova domu či hospodárskeho objektu. Domček z Klenovej je posledným, ktorý treba vynoviť,“ hovorí etnograf Vihorlatského múzea Jozef Fundák.
Klenovskí rodáci sa v skanzene zídu 13. augusta.
Dovtedy majú ešte múzejníci plné ruky práce.
„Robotníci opravujú omietky, natierajú drevené konštrukcie. Súčasťou prác je oprava podláh, vnútorných omietok a inventára,“ informuje.

Tehly zo starých domov
Robí sa tak ako voľakedy.
„Materiál získavame z použitých hlinených nepálených tehál, tzv. vaľkov, od ľudí v regióne, ktorí rozoberajú staré domy. Vaľky sa rozdrvia a rozmočia. Podľa potreby pridávame do zmesi ešte nasekanú slamu. Najprv natierame vonkajšiu omietku na hrubo. Keď popraská, špáry zahladzujeme jemnejšou hlinou až dovtedy, kým nie je stena rovná a hladká,“ vysvetľuje Fundák.
Potom nasleduje vápenná výmaľba.
„Niektoré domčeky maľujeme nabielo, niekde pridávame prímes modrého pigmentu,“ dodáva.
Múzejníci robia opravu omietok prevažne vo vlastnej réžii s aktivačnými pracovníkmi.
Rovnako sa snažia z vlastných zdrojov zabezpečiť aj nákup materiálu.
Posledným krokom bude osadenie tabúľ s informáciami o domčeku a obci pri objekte v skanzene i priamo v Klenovej.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín