HUMENNÉ. Tento týždeň sa v humenskom skanzene ozýva buchot dlát.
Desať insitných umelcov z piatich krajín tvorí pod holým nebom priamo pre zrakmi návštevníkov expozície ľudovej architektúry a bývania.
Medzinárodný výtvarný plenér Insita sa koná už po trinásty raz.
Spoznávajú región
Tvorivý plenérový týždeň strávia maliari a rezbári zo Slovenska, Česka, Poľska, Srbska a Ukrajiny nielen pri práci.
V utorok navštívili Archeopark v Hanušovciach nad Topľou, Múzeum ukrajinskej kultúry a skanzen vo Svidníku a dielňu rómskych rezbárov v Čičave.
Inšpiratívny pre tvorcov je aj samotný skanzen s dominantou drevenou cerkvou sv. Michala Archanjela.
„V piatok predpoludním ukončíme plenér improvizovanou vernisážou diel autorov, ktoré tu vytvorili,“ hovorí Jozef Fundák, etnograf Vihorlatského múzea, ktoré plenér orgnizuje.
Chcú vytvoriť galériu
Počas doterajších ročníkov na plenéri tvorilo vyše 160 umelcov z desiatich európskych krajín. V zbierkach Vihorlatského múzea zanechali vyše sto diel.
„Jedno dielo, ktoré tu autor vytvorí, ostáva v našich zbierkach. Myšlienka plenéra by mala vyústiť do vytvorenia galérie pod holým nebom v areáli múzea alebo vo vhodnej lokalite v meste,“ vysvetľuje Fundák.
Niektoré diela, hlavne väčšie drevené plastiky, sú ozdobou skanzenu aj v súčasnosti.
„Nie je to správne, lebo skanzen má ukazovať pôvodnú architektúru. Je však škoda, aby sochy skončili v depozitári, preto treba hľadať miesto pre galériu. Nie je dôležité, aby bolo len v areáli múzea, môže byť aj v meste,“ dopĺňa Jozef Fundák.
Spomienka na kolegov rezbárov
Marian Garwona z poľského Przemysla nie je na plenéri nováčikom. Do Humenného sa vrátil po dlhšej prestávke. Jeho doménou sú drevené plastiky so sakrálnou tematikou.
V tomto roku pracuje sa plastike, venovanej už nežijúcim insitným umelcom.
„Je spomienkou na rezbárov, ktorí tu s nami voľakedy tvorili, ale už nie sú medzi nami. Ide o rezbárov z Karpát, ktoré sa tiahnu našimi krajinami,“ hovorí Garwona.
Milé spomienky si uchováva na Pavla Šarišského, Miloslava Semančíka i Jozefa Blažníka.
„Obyvatelia Karpát priniesli do Európy svoju kultúru, silnú vieru a dobro. Nám prináleží, aby sme to dobré a pekné, čím obohacovali svet, odovzdávali ďalej, aby bol svet pekný a normálny,“ dodáva.
Do krajiny detstva
Maliar Miroslav Potoma zo Stročína pri Svidníku je na plenéri už po tretí raz. Na humenskú Insitu chodieva rád.
„Stretnem sa s ľuďmi, ktorí majú k umeniu blízku. Fascinuje ma aj prostredie skanzena, vracia ma v spomienkach do detstva. K chalúpkam domaľujem postavy a zvieratá. Tie nesmú chýbať, sú prirodzenou súčasťou vtedajšieho života. Pamätám si z detstva na kone, kozy a ovce, na dvor plný husí, sliepok, na psíka,“ hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
