HUMENNÉ. Do Galérie pod mostom pribudol k významným zosnulým i žijúcim osobnostiam mesta a okolia sv. Ján Nepomucký a jubilejná sedemstovka.
Mesto v tomto roku oslavuje sedemsto rokov od prvej písomnej zmienky.
Najprv malá, potom veľká
Socha kňaza, mučeníka katolíckej cirkvi, jedného z patrónov českej zeme, svätca Jána Nepomuckého stála voľakedy na hlavnej ulici na mostíku cez odkrytý potok.
Bola neveľká, taká, akú ešte aj dnes vídať na niektorých dedinách, zvyčajne na ich konci.
Socha svätca, ktorá dnes stojí v hornej časti pešej zóny, sa do mesta dostala počas vojnových rokov.
Na jej púť z Ríma do Humenného spomína humenský rodák Kamil Tomko, ktorý žije v Nemecku.
Zdrojom spomienok je jeho otec Andrej (1902 – 1972), ktorý bol v Humennom vládnym komisárom a neskôr prokuristom Tatra banky a poslancom Národnej rady.
Bol pri tom
„V druhej polovici 30. rokov minulého storočia sa v meste začala intenzívna stavebná činnosť. Hasičský dom musel ustúpiť prekrytiu potoka až po malú stanicu. Zbúrali aj Starý mestský dom, ktorý stál na námestí na rohu, kde vyúsťovala úzka ulička od Starých kasární. Začala sa stavať nemocnica,“ spomína Kamil Tomko.
Pre práce pri prekrývaní potoka na námestí museli malú sochu svätca demontovať
. Neskôr ju umiestnili približne na rovnakom mieste na podstavci.
Socha, pravdepodobne zo sadry, sa však poškodila.
„Rímskokatolícky farský úrad a môj otec Andrej Tomko ako zástupca mesta po rekonštrukcii kostola v roku 1940 iniciovali aj nákup novej sochy sv. Jána Nepomuckého. Lenže v roku 1941 napadlo Nemecko Sovietsky zväz a vojnové roky kládli iné naliehavé úlohy,“ pokračuje Kamil Tomko v spomienkach.
Intervencia v Ríme
Doktor Štefan Hések, v rokoch 1919 - 1939 farár - dekan v Udavskom, v tom čase generálny vikár košickej diecézy so sídlom v Prešove, sprevádzal biskupa Jozefa Čárskeho roku 1943 do Ríma.
Tam sa služobne i súkromne stretol s mosignorom Jozefom Kapalom, cirkevným radcom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky u doktora Karola Sidora.
„Doktor Kapala ho informoval o tom, ako zaobstaral sochu Panny Márie pre Staré hory. Doktor Hések spomenul, že Humenné chce postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého, ktorá by mala byť hoci nie z carrarského mramoru, ale predsa len v solídnom prevedení,“ čerpá Tomko zo spomienok svojho otca.
Jánovi odtrhli hlavu
Kapala sochu objednal, vyplatil a dal odoslať do Humenného.
Finančná úhrada mala byť prevedená neskôr.
Socha v špeciálnom debnení došla v poriadku do Humenného.
Stavebné práce pre mesto zabezpečovala stavebná brigáda majstra Pollu, otca známeho historika Belu Polla.
„Vybudovali podstavec pre sochu. Vydvihnúť ju bez chýbajúcej mechanizácie bol však problém. Postavili drevené lešenie a jeden z brigády navrhol sochu zakosíliť za krk a tak vyzdvihnúť. Výsledok sa dostavil okamžite. Svätému Jánovi odtrhli hlavu. Navrhovateľa tohto riešenia dlho prezývali muderec jak perec. Viem, že môj otec sa náramne rozčúlil, že socha dorazila z Talianska do Humenného neporušená a tu ju ‚majstri’ poškodili,“ spomína Tomko.
Majstri hlavu pricementovali zjavne celkom odborne, keďže svätcovi sedí na krku už vyše sedemdesiat rokov.
Sochu sv. Jána nainštalovali tak, ako bolo plánované.
Nápis chýba
V roku 1944 nebolo času na zbierky, ani na splácanie dlhu do Talianska.
„Ani na vytesanie nápisu na podstavec. Dobre sa stalo, lebo nápis svätý by bol určite rozohnil dajakého bojovníka proti tmárstvu, náboženstvu a podobne. A socha mohla skončiť kdesi na halde,“ uzatvára Kamil Tomko.
S monsignorom Jozefom Kapalom sa stretol začiatkom 70. rokov v Ríme.
Zaspomínal si na sochu Panny Márie pre Staré Hory, aj sochu sv. Jána Nepomuckého pre Humenné.
Obe stoja dodnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
