HUMENNÉ. Východ Slovenska ukrýva v rámci múzeí aj jeden zo skvostov v podobe Vihorlatského múzea v Humennom.
V sídle tamojšieho Vihorlatského múzea, v objekte renesančného zámku, si môžu návštevníci pozrieť na dvoch podlažiach inštalovanú stálu umelecko-historickú expozíciu s pôvodným mobiliárom a bytovými doplnkami z obdobia od renesancie po 20. storočie.
„Súčasť expozície sú bohatá obrazová zbierka z obdobia 17. – 19. storočia, dobové umelecké predmety, kolekcia historických zbraní, hodinových strojov, čínskeho porcelánu a na nádvorí zrekonštruovaná pôvodná zámocká studňa z 18. storočia,“ opísala Mgr. Jana Fedičová z Vihorlatského múzea. To však nie je všetko.
„Do pozornosti návštevníkov v umelecko-historickej expozícii ponúka múzeum európsku unikátnu sériu miestností s iluzívnymi nástennými maľbami z 18. storočia – izba uhorských kráľov, Ornamentálna izba, Izba Márie Terézie, Čínska izba,“ prezrádza Fedičová.
Sakrálna expozícia je umiestnená v pôvodných priestoroch zámockej kaplnky z polovice 17. storočia.
Stálu prírodovednú expozíciu tvorí geologická zbierka, rozsiahly súbor skamenelín a exponáty živočíšstva horného Zemplína. Ich rozsah je na vyše 300 metroch štvorcových.
Výstavy rôznych autorov
Od 3. júla bude pre návštevníkov sprístupnená dlhodobo komorná výstava grafických diel národného umelca Oresta Dubaya O večnej túžbe človeka.
Vystavovaný súbor tvorí časť lyrických čiernobielych grafík zo zbierok humenského Vihorlatského múzea.
Do konca júna ešte potrvá výstava víťazných prác krajského kola celoslovenskej súťaže amatérskych výtvarníkov z Prešovského kraja Výtvarné spektrum 2017.
Výstava Krása porcelánu zo súkromnej zbierky Mirona Mihaliča bude prístupná do konca augusta a rovnako do konca augusta bude prístupná aj výstava portrétov Pohľady do stratena autorky Márie Cingelovej, ktorá žije a tvorí v Taliansku.

Aj výtvarný plenér
Súčasť múzea je i expozícia ľudovej architektúry a bývania – skanzen Vihorlatského múzea v Humennom. Ten prináša ukážky rázovitej drevenej bytovej, sakrálnej a hospodárskej architektúry a to s pôvodným zariadením i hospodárskymi nástrojmi.
Dominanta skanzenu je drevený kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1864 s pôvodným barokovým ikonostasom z polovice 18. storočia.
„V júli a auguste prebiehajú v skanzene podujatia podporujúce spoznávanie a uchovávanie regionálnej histórie, ľudových zvykov a uchovávanie tradičnej ľudovej tvorivosti,“ prezradila Fedičová.
Prostredie skanzenu bude od 9. do 14. júla hostiť 13. ročník medzinárodného výtvarného plenéru (s podporou Fondu na podporu umenia) v rámci podujatia INSITA 2017.
Desať autorov zavíta nielen zo Slovenska, ale aj Ukrajiny, Srbska, Poľska a Čiech. Ich proces tvorby je prístupný širokej verejnosti.
Stretnú sa rodáci
13. august bude v areáli skanzenu patriť podujatiu Klenová v skanzene.
„Podujatie je pokračovanie cyklu stretnutí obyvateľov a rodákov obcí, z ktorých pochádzajú objekty nachádzajúce sa v skanzene. Jeho súčasť sú liturgická slávnosť, kultúrny program, prehliadka skanzenu, ukážky tradičných remesiel a ľudového umenia,“ prezradila Fedičová.
Článok vyšiel v týždenníku MY na východnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín