RUSKÉ/STAKČÍN. Správa Národného parku (NP) Poloniny zabezpečila odstránenie náletových drevín v štyroch lokalitách Prírodná rezervácia (PR) Gazdoraň, PR Bzaná, PR Ruské a NPR Pod Ruským.
Zazmluvnená firma zo Stakčína vykonala práce ešte vlani.
Mnohým miestnym obyvateľom a aktivistom z Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) VLK Východné Karpaty sa zásah do chráneného územia nepozdáva. Pokladajú ho za necitlivý a devastačný.
Obrátili sa s podnetom na Slovenskú inšpekciu životného prostredia a políciu.
Riaditeľ Správy NP Poloniny Mário Perinaj tvrdí: „Všetko je čistá robota – od verejného obstarávania až po realizáciu.“
„Podivná“ starostlivosť
Náš čitateľ Vladimír Vasko upozornil na výrub drevín v katastrálnom území Ruské, miestnymi nazývané Sihla.
„Ide o podivnú starostlivosť o vyhradené priestory k ochrane prírody v NP Poloniny štátnou organizáciou, ktorá sa všetkými možnými i nemožnými prostriedkami snaží obhájiť diplom Rady Európy za ochranu prírody,“ napísal a priložil fotodokumentáciu.
Zásah pokladá za necitlivý a devastačný.
Miestnych obyvateľov podporili aj aktivitsti z VLKa. „Na zásahy nás upozornilo pár občanov v regióne. Zásah bol vykonaný v extrémne mokrom období, ťažkou technikou a spôsobil na mieste výrazné zásahy do pôdneho krytu,“ povedal člen zoskupenia Viliam Bartuš.
Aktivisti pokladajú za problém to, že sa vyrúbali stromy kvôli ochrane lúčneho biotopu na mieste, kde sa lúčny biotop nenachádza. „A ani sa tam nachádzať nebude,“ dodal.
Inšpekciu a políciu požiadali, aby prešetrili, či nebol zásahmi porušený zákon a či nebol poškodený chránený biotop.
Len to, čo tu už bolo
Riaditeľ Správy NP Poloniny Mário Perinaj je o správnosti zásahu presvedčený. „Konečne robíme to, čo treba,“ hovorí.
Zdôrazňuje, že v čase vyhlásenia národných prírodných rezervácií bolo ich územie úplne holé bez stromov.
„Na mapách z roku 1950 vidíme, že ľudia pôdu obhospodarovali. Lesa nebolo. Dediny však vysťahovali a vyhlásili prírodnú rezerváciu,“ hovorí.
V minulosti sa uplatňoval princíp nezasahovania, a nie aktívny manažment ochrany prírody.
„Toto sú však biotopy, ktoré vznikli činnosťou človeka. Nie sú prirodzené. Rastliny, ktoré tu dnes rastú, sú tu vďaka tomu, že tu človek oral, kosil, pásol. Postupne však začali miesta zarastať. Prírodná rezervácia vždy vychádza z predmetu ochrany. Sukcesným spôsobom oň prichádzame. Keby celá zarástla, musíme ju zrušiť,“ vysvetľuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
