HUMENNÉ. Základná umelecká škola na Mierovej ulici v tomto roku oslavuje 60. výročie založenia.
Najslávnejší a jeden z najtalentovanejších žiakov školy, skladateľ, klavirista, dirigent, aranžér a spisovateľ Peter Breiner na sobotňajšom koncerte verejne súhlasil, že škole prepožičia svoje meno.
„Skúmam, či mám ešte pulz. Neviem, čo s tým mám robiť, lebo ľudia sú v takýchto okamihoch zvyčajne mŕtvi. Ja ešte celkom nie,“ zažartoval umelec na pódiu na margo toho, že školy zvyčajne nesú meno po zosnulých osobnostiach.
Ku škole sa hlási
Žiadosť školy niesť jeho meno vníma ako poctu. „Ďakujem za ňu. Dúfam, že to nejakým spôsobom prispeje k povzbudeniu žiakov školy i ďalších generácií. Ak tomu môžem pomôcť, budem len rád,“ dodal vážne.
Peter Breiner žije a pracuje v New Yorku. K humenskej základnej umeleckej škole sa vždy hrdo hlásil. Nenechal si ujsť jubilejné oslavy päťdesiatky, ani šesťdesiatky.
„Moje hudobné začiatky sa viažu práve k tejto škole. Je ťažké predstaviť si, že by bol môj štart možný bez toho, čo som sa naučil v prvých rokoch vo veľmi žičlivej a prajnej atmosfére, ktorú som ako malý chlapec plnými dúškami nasával,“ povedal.
Zo spomienok na hudobnú školu si uchováva len útržky. „Pamätám si, že hudba ma veľmi fascinovala. Často som utekal z domu. Vždy, keď doma zistili, že ma niet, vedeli, že som v hudobnej škole. Mal som veľmi dobrého dospelého kamaráta pána učiteľa Fecuru. Vždy si našiel chuť a čas venovať sa mi,“ priznal Peter Breiner.
Peter Breiner. (zdroj: Miroslava Masicová)Takmer sa rozplakala
Na koncerte v Humennnom sa slávny hudobník stretol so svojou prvou učiteľkou Martou Demekovou Ferenczyovou.
„Bolo to veľmi silné, lebo sme sa nevideli 42 rokov. Keď človek starne, tak si čoraz viac uvedomuje, že niektoré kroky v živote mali väčší význam než tie ostatné,“ dodal umelec.
Piatkový koncert v humenskom dome kultúry pojal ako symbolické poďakovanie prvej učiteľke.
„Takmer som sa rozplakala. Bolo to nádherné,“ pani Demeková Ferenczyová zo stretnutia s bývalým žiakom neskrývala dojatie.
Marta Demeková Ferenczyová na Hudobnej škole v Humennom učila Petra Breinera. (zdroj: Jana Otriová)Hrali pri piecke
Keď pred vyše 40 rokmi odchádzala z Humenného za manželom do Maďarska, vtedy ešte jej najšikovnejší žiak „senzáciou“ nebol a že ho čaká skvelá kariéra sa dalo len tušiť.
„Bol najlepší žiak, to je pravda. Učil sa veľmi rýchlo. O stupnice a technické etudy nemal záujem, ale sám si skladal skladbičky. Prehral mi ich a vždy sa ma opýtal: Súdružka učiteľka, ako ste so mnou spokojná? Čo som mohla povedať? Len to, že je to vynikajúce,“ povedala.
„Začínali sme v kaštieli v studenej miestnosti. V zime sme presťahovali klavír k piecke, aby sme nezmrzli. Každú stredu sme spoločne cestovávali do Košíc na konzervatórium k profesorke Kojanovej, kde som diaľkovo študovala,“ dodala.
Učiteľka: Som šťastná, že na mňa nezabudol
Na úspešného žiaka si zaspomínala v diplomovej práci učiteľky ZUŠ Jany Dobrančinovej Polovkovej.
„Bola som veľmi prekvapená kto mi píše, keď som v roku 2008 či 2009 dostala list z Ameriky. Napísal mi Peter Breiner. Rozcítilo ho to, čo som Jane napísala. V krátkosti opísal, ako sa mu darí. Kontakt sa ale prerušil,“ povedala.
Keď raz videla v televízii kanadský film, ku ktorému hudbu zložil Peter Breiner, vygúglila jej nevesta slávneho žiaka na internete.
„Tam som si prečítala, čo všetko dokázal. Som šťastná, že na mňa nezabudol a poďakoval mi za to, že som mu z hudby niečo dala,“ uzavrela Marta Demeková Ferenczyová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
