KALINOV. V pondelok 8. mája sa z iniciatívy prezidenta Andreja Kisku v spolupráci s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky a obcou Kalinov uskutočnili oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom v obci pri Pamätníku oslobodenia.
Pri tejto príležitosti, v deň 72. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, udelil prezident Andrej Kiska štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy dvom ruským a dvom ukrajinským vojnovým veteránom, ktorí sa zúčastnili na bojoch za oslobodenie Slovenska: Vitaliovi Viktorovičovi Rybalkovi, Nikolaiovi Alexandrovičovi Melnikovi, Ivanovi Ivanovičovi Selifonovi a Bronislavovi Sergejevičovi Adamovičovi.
Varoval pred fašizmom
Prezident v príhovore vzdal úctu hrdinom, ľuďom, ktorí neustúpili zlu a dali nám šancu rozvíjať spoločnosť založenú na hodnotách humanizmu.
Zároveň varoval pred silnejúcou podporou fašizmu v súčasnosti a vyzval, aby sme proti nemu zakročili všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami.
„Zišli sme sa na mieste, ktoré je symbolom začiatku pádu vlády fašizmu a nacizmu na území vtedajšieho Československa. Tu v Kalinove, ako v prvej obci na našom území, na jeseň 1944 vojaci Červenej armády zlomili odpor nacistickej armády a prinútili ju k ústupu. V tejto časti našej vlasti sa mohli tí, čo prežili hrôzy vojny, ako prví slobodne nadýchnuť. Začať liečiť hlboké rany, ktoré fašizmus a nacizmus spôsobili v celej Európe. Tieto ideológie nenávisti zmrzačili národy, krajiny, zanechali za sebou desiatky miliónov padlých, zabitých a zavraždených. Nemilosrdne nám ukázali, aké zlo môže vzísť zo spoločností, čo sa pýšia prívlastkom moderné a pokrokové," povedal Kiska.
"Je pravdou že naša cesta k slobodnej a demokratickej spoločnosti bola aj po vojenskej porážke fašizmu a nacizmu v Európe ešte veľmi kľukatá. Trvala ďalšie štyri desaťročia. Museli sme si poradiť ešte s jednou ideológiou zla. Ale bez víťazstva pred 72 rokmi by sme takúto príležitosť možno už nikdy nemali — 8. máj 1945 bol dňom, keď sme po strašnej vojne dostali druhú šancu. Dnešok je oslavou a pripomienkou dňa, keď si ľudia v Európe za cenu nesmierneho utrpenia vybojovali právo na budúcnosť," pokračoval.
"Hrdinovia druhej svetovej vojny — tí čo prežili jej útrapy, aj tí čo zaplatili vlastným životom — ponúkli svojim deťom a vnukom možnosť začať odznova. Dostali sme príležitosť prežiť ako civilizácia založená na hodnotách humanizmu. Šancu rozvíjať spoločnosť, ktorá má v úcte ľudský život a šancu budovať komunity, ktoré dokážu rešpektovať dôstojnosť každého jedného človeka. Bez ohľadu na pôvod, farbu pleti a náboženstvo. Preto sme sem dnes prišli. Aby sme sa poďakovali ženám a mužom, ktorí sa nevzdali a neustúpili zlu. Prišli sme, aby sme s pietou spomínali na obete fašistického besnenia. Zišli sme sa tu, aby sme sa poklonili vojakom, ktorí bojovali na mnohých miestach v Európe, zahynuli ďaleko od domova a už sa nikdy nevrátili k svojim blízkym. Aby sme ocenili veteránov bojov pri oslobodzovaní územia našej krajiny, a takto sa im opäť v mene všetkých občanov Slovenskej republiky poďakovali. Ešte raz mi dovoľte úprimne sa poďakovať pánovi Melnikovovi, jednému z priamych osloboditeľov našej krajiny, že je dnes, v tento významný deň s nami. Ďakujeme vojakom Červenej armády – Rusom, Ukrajincom, Bielorusom a príslušníkov ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Naša vďaka patrí vojakom rumunskej armády, ktorí bojovali na území Slovenska, aj Spojencom na západnom fronte."
"Ale stojíme tu dnes i preto, aby sme potvrdili, že sa hlásime k povinnosti, ktorú si povojnové generácie odovzdávajú už 72 rokov. K spoločnej úlohe chrániť mier a slobodu na našom kontinente. Aby žiadna ďalšia generácia Európanov nemusela v krutej vojne bojovať o prežitie. Našou úlohou je zabrániť tomu, aby zlo fašizmu a nacizmu opäť zosilnelo natoľko, aby mohlo ubližovať nevinným. Ideológia nenávisti bola 8. mája 1945 porazená vojensky. Vytlačili sme ju na okraj, donútili sme ju zaliezť do temných kútov našich spoločností. Ale nepodarilo sa nám ju úplne zničiť. Toto zlo, žiaľ, prežilo v hlavách tých, pre ktorých je pohŕdanie ľudskou dôstojnosťou a povzbudzovanie nenávisti voči ľuďom inej farby pleti alebo iného náboženstva opäť raz politickým programom. Toto zlo naberá na drzosti a sebavedomí, prestáva sa skrývať. Podobne ako kedysi, aj dnešní fašisti, hoci sami tento názov odmietajú, sa pasujú za jediných pravých ochrancov našej kultúry, nášho národa a našej viery. Tak ako v minulosti, aj dnes využívajú strach a predsudky ako cestu k moci a chcú použiť demokratickú spoločnosť, aby ju zničili. Tak ako vtedy, aj dnes zlobu ukrývajú za pluralitu názorov, hoci sami hodnotami slobody, tolerancie a rešpektu k iným pohŕdajú."
Čelíme mnohým problémom
"Naša krajina čelí množstvu výziev a mnohým problémom. Ľudia na Slovensku majú právo žiadať lepší život a trvať na odpovediach na otvorené otázky. Ale odpoveďou na žiadnu z nich nie je podpora fašistických síl. Nikoho život nebude lepší, keď dovolíme, aby extrémisti určovali témy, ktorými sa budeme zaoberať. Aby nám diktovali tón, akým máme hovoriť o výzvach súčasnosti. Nesmieme dopustiť, aby sa slovník nenávisti stal normou, ktorá nás prestane znepokojovať. Nestrácajme citlivosť k prejavom agresivity k jednotlivcom či skupinám ľudí, národom či náboženstvám. Nesmieme si zvyknúť na to, že extrémistické reči zaznievajú z úst verejne činných osôb a stali sa prejavom hnevu a vzdoru na sociálnych sieťach. Toto zlo nemôžeme prehliadať, nemôžeme byť k nemu ľahostajní. Musíme zakročiť. Všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. Slobodná demokratická spoločnosť má právo brániť sa, aby zostala slobodnou a demokratickou. Aj proti fašistom pochodujúcim po uliciach v zelených tričkách, aj proti poslancom parlamentu šíriacim nenávisť a neznášanlivosť v nažehlených oblekoch," pokračoval Kiska.
"Všetci vieme, ako sa to skončí, keď sa nepríčetná ideológia dostane k moci. Nepotrebujeme rovnakú lekciu prežiť znova. Každý rok 8. mája si pri pamätníkoch padlým, na vojenských cintorínoch po celej Európe pripomíname, akú vysokú cenu za ľahostajnosť zaplatili v krvavej vojne jednotlivci, komunity, obce, mestá, národy. Pripomíname si hrdinstvá a hrôzy vojny, po ktorej zostali spustošené územia posiate hrobmi miliónov padlých. Vieme, čo dokáže zlo fašizmu, keď mu dovolíme zosilnieť."
"A pamätáme si aj to, aké úsilie, odhodlanie a oddanosť hodnotám demokracie, solidarity a spolupráce sme v povojnovej Európe potrebovali, aby sa náš kontinent znova neocitol v tragickom krvavom spore. Tento rok sme si pripomenuli 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, vďaka ktorým niekdajší nepriatelia proti sebe nebojujú na frontových líniách. Sedíme za rokovacím stolom a spolu rozhodujeme o budúcnosti Európskej únie. O niekoľko mesiacov budeme oslavovať aj 25 rokov demokratickej Slovenskej republiky. Pripomenieme si sté výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov."
"Sú a budú to príležitostí bilancovať, čo sme dosiahli, na čo všetko môžeme byť hrdí. Ale aj príležitosti pripomenúť si povinnosť našej generácie riešiť veľké výzvy doma na Slovensku aj v celej Európe. Aby sme udržali našu krajinu slobodnú, bezpečnú pre všetkých, v silnej kondícii a dobrom zdraví. Aby sme prispeli k rozvoju Európskej únie, životne dôležitého projektu mierovej spolupráce na našom kontinente. Aby sme bránili hodnoty solidarity, tolerancie a ľudskosti pred akýmkoľvek zlom. Aby sme to neboli my, kto premárni druhú šancu, ktorú sme 8. mája 1945 dostali.“
Boje o Kalinov si vyžiadali veľké straty
Spolu s prezidentom SR a hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR Andrejom Kiskom si pripomenul Minister obrany SR Peter Gajdoš 72. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom v obci Kalinov.
„Kalinov bol prvou oslobodenou obcou na území Slovenska, no treba si uvedomiť, že to nebola jednoduchá cesta a nebolo to zadarmo. Boje proti nacistom si vyžiadali veľké straty na životoch nielen na strane vojakov, ale aj miestnych obyvateľov. No udalosti, ktoré sa odohrali tu v Kalinove, sú však pre nás aj akýmsi symbolom toho, že sloboda prišla skutočne z východu,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš.
Boje o Kalinov si vyžiadali veľké straty na životoch nielen na strane sovietskych a nemeckých vojsk, ale aj v radoch miestnych občanov. Tí zahynuli buď priamo počas bojov, alebo neskôr na následky rôznych infekčných chorôb, ktoré vypukli ako dôsledok nepriaznivých životných podmienok na území ťažko zasiahnutom vojnou.
Príslušníkom Červenej armády sa podarilo vyhnať nemeckých vojakov z Kalinova a 21. septembra 1944 prenikli až do obcí Habura, Borov a Vydraň, pričom im obyvatelia obce ukazovali najkratšie cesty.
Odtiaľ už postupovali smerom na západ, až postupne oslobodzovali ďalšie regióny Slovenska.
„Dlhých 226 dní trvalo, kým sovietske, rumunské a československé vojská na konci 2. svetovej vojny oslobodili územie dnešného Slovenska. A ja som šťastný, že tento príbeh mal svoj začiatok – práve tu, na vrchu Paseka, v našom, kalinovskom chotári. Aj keď, prirodzene, v tom čase to málokto vedel; že práve Kalinov bol vôbec prvou obcou v bývalom Československu, ktorá bola oslobodená. Nezaobišlo sa to bez obetí, nezaobišlo sa to bez straty konkrétnych ľudských životov. A nezaobišlo sa to bez paradoxov a následkov, ktoré so sebou vždy vojna prináša. Tobôž taká, akou bola 2. svetová (vojna). Dve celé židovské rodiny vyvezené z Kalinova do Osvienčimu, odkiaľ sa nikdy nevrátili. Dve tretiny domov zničených. Tisíc zabitých vojakov, 20 mŕtvych obyvateľov Kalinova. Hlad, akútny nedostatok základných potravín; choroby, týfus, na ktorý sa zasa zomieralo. V septembri v roku 1944 však vstúpila do týchto domov nádej. Ktorá by sa však nestala skutočnosťou, keby nebolo neobyčajných ľudských vlastností, ktoré sa vždy v ťažkých časoch prederú na povrch. Odvaha a nebojácnosť tunajších mužov, žien, a dokonca detí. Spolupatričnosť a potreba pomáhať, partizánom a domácemu odboju – aj keď strach zväzuje ruky a nohy. Dodnes tu žijú ľudia, očití svedkovia, a niektorí i poznačení udalosťami konca 2. svetovej vojny; a určite ich deti, vnuci a pravnuci. Potomkovia udalostí, na ktoré nesmieme zabudnúť, a napriek tomu žiť naše každodenné životy. Pripomínajme si ich príčiny. A nezabúdajme na ich dôsledky. Pretože Deň víťazstva nad fašizmom, 8. máj, je každý rok sviatkom aj našej slobody,“ povedal starosta obce Ivan Sivák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
