HUMENNÉ. V tomto roku si pripomíname 300. výročie narodenia najvýznamnejšej panovníčky svojej doby Márie Terézie. Narodila sa 13. mája 1717 vo Viedni.
Panovníčkou sa stala po smrti svojho otca Karola VI.. Korunovali ju v Prešporku (Bratislave) 25. júna 1741.
Panovala až do roku 1780 a od roku 1765 sa jej spoluvládcom stal syn Jozef II.
Panovanie Márie Terézie sa zapísalo do politických, hospodárskych i kultúrnych dejín ako tereziánska epocha.
Plným titulom bola Mária Terézia cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.
V dvoch izbách
Vo Vihorlatskom múzeu sa v priestoroch umelecko-historickej expozície nachádza Izba Márie Terézie.
„Túto miestnosť, ako aj ďalšie tri maľované miestnosti, dal v zámku zhotoviť Štefan XIV. Csáky. Portrét panovníčky je aj v galérii uhorských panovníkov v Izbe uhorských kráľov na prízemí,“ hovorí historička múzea Zuzana Koščová.
Malá, ale vyzdobená
Izba Márie Terézie je prechodová miestnosť s oktogonálnym pôdorysom.
„Predstavuje akýsi komunikačný uzol medzi priestormi prízemia západného krídla zámku,“ vysvetľuje Koščová.
Steny Izby sú pokryté maľovaným iluzívnym ornamentom a figurálnymi kompozíciami. V rohoch stien sú skryté výklenky so vstavanými skriňami.
Ich jednokrídlové dvere sú potiahnuté plátnom a plochu zdobí iluzívny rám pre portrét.
Nad dverami sú pozdĺžne kazety s figurálnymi motívmi korunovačných a slávnostných sprievodov cisára Jozefa II. vo Franfurkte nad Mohanom v roku 1764, pápeža Klementa IV., Františka Lotrinského a Márie Terézie v roku 1741.
Na strope je namaľovaný triumfálny sprievod panovníkov Márie Terézie a Jozefa II.
„Maliarska výzdoba miestnosti Márie Terézie vznikla pravdepodobne okolo roku 1773. Nasvedčujú tomu viaceré historické fakty, ktoré sú zachytené na nástenných maľbách,“ dodáva historička.
„Koncept zachovanej iluzívnej výzdoby jednotlivých miestností humenského zámku zodpovedá dobovým módnym vplyvom, predovšetkým tradičnej rodovej vernosti uhorskému právu a cisárskemu majestátu. Ikonografia v Izbe Márie Terézie mnoho prezrádza aj o osvietenskej orientácii a sympatiám Štefana XIV. Csákyho k ideám panovania Márie Terézie a Jozefa II.,“ uzatvára historička Zuzana Koščová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
