HUMENNÉ/STAKČÍN. Národný park (NP) Poloniny má pritiahnuť hlavne dobrodružných turistov, ale aj rodiny s deťmi. Prilákať ich majú rôzne miestne atrakcie.
Ochranári aj miestni ľudia sa u kolegov v Nórsku učili, ako na to.
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) v utorok v Humennom prezentovala aktivity nórskeho projektu Ochrana prírody ako príležitosť pre regionálny rozvoj. Partnerom NP Poloniny bol Užanský národný prírodný park na Ukrajine.
Skúsenosti zbierali účastníci projektu u kolegov v Národnom parku Varanger v Nórsku.
Mäkký turizmus
Zámerom projektu je, aby sa chránené územia stali s podporou ochranárov a miestnych komunít miestom rozvoja tzv. mäkkého turizmu.
„Nie lyžiarske zjazdovky, hotelové komplexy, ale čo najbližšie sa dostať k živej prírode, doslova sa jej dotknúť,“ hovorí riaditeľ NP Poloniny Mário Perinaj.
Zamerať sa chcú na rodiny s deťmi, školské výlety a dobrodružných návštevníkov.
Výsledkom projektu je niekoľko aktivít.
„V národných parkoch sme umiestnili edukačné tabule, vybudovali sme drobnú infraštruktúru, zabezpečili údržbu turistických chodníkov, kosenie Poloninských lúk. Vyškolili sme stakeholderov, ktorí majú za úlohu prilákať turistov, tiež strážcov prírody,“ vysvetľuje manažér projektu Jozef Balko zo ŠOP.

Domčeky pre turistov
Výstupom projektu je stratégia rozvoja mäkkého cestovného ruchu.
Napomôcť mu majú drevené objekty pre turistov. Nachádzajú sa v siedmich obciach – v Novej Sedlici, Zboji, Kolbasove, Ruskom Potoku, Runine, Topoli a v Príslope.
„Budú stále otvorené. Turista v nich nájde propagačné materiály o území, turistickú mapu, skrátka dostane prvotnú informáciu o miestnych prírodných a kultúrnych hodnotách,“ hovorí Perinaj.

Majú čo ponúknuť
Okrem prírodných hodnôt sa Poloniny môžu hrdiť aj kultúrnymi pamiatkami či historickými zaujímavosťami, o ktorým mnohí nevedia.
Podľa Perinaja je dôležité zatraktívniť ich napríklad príbehom, pozorovaním divo žijúcej zveri, ponúkaním miestnych špecialít či výrobkov.
„Karpatské drevené cerkvi zapísané v Unesco, ropný prameň v obci Ulič, vyše dvetisícročná cesta Porta rusica, po ktorej prevážali z Maďarska cez Slovensko do Poľska vína a jantár, vojenské cintoríny z oboch vojen, úzkokoľajky,“ vyratúva lákadlá.
Jedinečnými sú zubor, Karpatské bukové pralesy a východkarpatské endemity napríklad čemerica purpurová, iskerník karpatský či zvonček jedľový.

Osoh pre miestnych
Projekt v troch krajinách ponúkol 11 priamych a 30 nepriamych pracovných miest.
„Základnou myšlienkou je naučiť miestnych ľudí, ako zarábať a žiť z hodnôt, ktoré majú. V Nórsku sme videli, ako ľudia zarábajú na miestnych hodnotách,“ zdôrazňuje Perinaj.
Stakeholdermi na danom území sú zástupcovia samospráv, rôznych záujmových skupín ako urbárnici, poľovníci.
„Všetci tí, ktorí majú čo povedať do diania v národnom parku. Našou úlohou je naučiť ich správať sa tak, aby svoje aktivity robili v súlade s ochranou prírody a zároveň čerpali benefity zo svojej činnosti,“ dodáva.

Spoločná prezentácia obcí
Ladislav Ladomirjak, starosta obce Zboj (Smer) a predseda Spoločenstva obcí mikroregiónu Uličskej doliny, je presvedčený o tom, že Uličskej doline zaťaženej piatym stupňom ochrany a Schengenskou hranicou prinesie projekt výhody.
„Začíname hľadať spoločnú reč. Dokázali sme sa zhodnúť na spoločnej prezentácii doliny, aby sme pomohli domácim výrobcom,“ hovorí.
Už dnes si vie predstaviť, že drevené domčeky mäkkého turizmu poslúžia včelárom či syrárom ponúknuť turistom med či korbáčiky.
„Mohli by sme vytvoriť vlastnú značku ekologického poloninského medu,“ uzatvára.
Projekt mal pôvodne trvať dva roky, celkový objem finančných prostriedkov bol vyčíslený na 890 409 eur.
„Začali sme neskôr, až v októbri 2015, takže projekt trval len pol druha roka. Objem vyčerpaných prostriedkov bude maximálne na rozhraní 707 000 eur,“ zdôraznil Balko.
Nórske kráľovstvo prispelo 85 percentami, slovenská strana pätnástimi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín