HUMENNÉ. Neformálne zoskupenie Príď a poznaj pripravilo na Medzinárodný deň žien nevšedné podujatie. Humenskú verejnosť pozvalo do kaštieľa, aby sa oboznámila so životom dám, ktoré v ňom žili alebo boli s jeho históriou spojené.
Izby sa na chvíľu stali koncertným pódiom žiakov Základnej umeleckej školy.
Na stretnutí predstavili návštevníkom jedenásť žien. Mnohé z nich zvečnili umelci na portrétoch v umelecko–historickej expozícii Vihorlatského múzea (VM).
„Hlavou rodiny je muž a žena je krkom, ktorý hlavou hýbe. Ženy sa starali o chod kaštieľa, moderne povedané o chod domácnosti. Mali na starosti komunikáciu so správcom. Rozhodovali o tom, čo sa bude variť, ako sa rozdelia zásoby, kedy sa bude prať, starali sa o zamestnancov a prideľovali im prácu. Rodili deti, vychovávali ich a museli reprezentovať,“ hovorí archeologička Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa VM.
Hlavné slovo mala najstaršia žena v dome, o všetkom sa viedli podrobné zápisy.
Majitelia humenského panstva Andrássyovci vlastnili 10 000 hektárov lesa. Park bol rozdelený na anglický, francúzsky, nachádzalo sa v ňom rozárium, skleníky. Siahal až po Lipovú ulicu.
Skvelá manažérka
Žigmund II. Drugeth (1658 – 19.4.1684 Užhorod) mal za manželku Teréziu Keglevičovú. Z manželstva sa narodili iba dcéry Rozina – Mariana, Juliana Terézia (1680), Zuzana, Barbora a Klára (1684).
Žigmund v mladosti veľa cestoval a ako zbožný muž si z cesty za pápežom Inocentom XI. priniesol do Humenného vzácny ruženec a relikvie svätého Bonifáca. Tie sú doteraz najväčšou vzácnosťou kostola Všetkých svätých.
Po smrti manžela preukázal cisár Leopold I. vdove veľkú milosť a polovicu drugethovského majetku, ktorú mohli zdediť len mužskí potomkovia, na základe novej darovacej listiny z 30. júna 1702 zdedili grófkine dcéry a ich manželia.
Za majetky však grófka zložila dvoru 116-tisíc rýnskych forintov. Sprostredkovateľkou bola Juliana Terézia Falcko-Neuburská, cisárova manželka, ktorej portrét visí v jednej z miestností kaštieľa.
Desiateho augusta 1707 sa v Humennom zastavil a v kaštieli u grófky – vdovy Terézie ubytoval aj knieža František II. Rákoczi. V humenskom kaštieli sa zdržal až do 22. augusta.
„Na tom by nebolo nič zlého, keby jeho urodzenosť nedotiahla aj s množstvom vojakov, dvoranov, služobníctva a vozov. Hostiť takúto návštevu toľko dní musela byť pre grófku poriadna fuška. Ukázala sa ako výborná hostiteľka, organizátorka. V dnešných časoch by sme o nej mohli povedať, že mala vynikajúce manažérske schopnosti,“ vysvetľuje Ivana Strakošová.
Rozdala šperky
Jednou z dcér posledného muža v rode Drugethovcov z Humenného Žigmunda II. bola Juliana Terézia, ktorá sa narodila v roku 1680 v Užhorode.
Po smrti svojej matky zdedila polovicu humenského kaštieľa, druhá časť pripadla jej sestre Kláre. Obraz grófky Juliany visí v knižnici.
„Je až neuveriteľné, že táto žena nemá na sebe žiaden klenot. Grófka rozdala veľa cenností, ktoré zdedila, svojim príbuzným ale aj na dobročinnosť. Išlo o zlaté šperky, ktoré sa briliantmi, smaragdami, diamantmi a rubínmi len tak hemžia. Ku cti grófky slúži aj to, že kostolu v Mariazelli darovala zlatú sponu, vykladanú diamantmi. Dnes by sme povedali, že sa ženy venovali charite,“ spresňuje doktorka Strakošová.
Misska medzi urodzenými dámami
V zlatom salóne a v dnešnej obradnej sieni visia obrazy troch švagrín, manželiek bratov Andrássyovcov.
Cisárovná Alžbeta bola s cisárom Františkom Jozefom korunovaná aj za uhorskú kráľovnú a uhorského kráľa. Kráľovskú korunu jej položil na hlavu Július Andrássy, ktorý sa neskôr stal ministrom zahraničných vecí Rakúsko – uhorskej monarchie.
Jeho manželka Katarína spolu s dvoma švagrinami boli dvornými dámami Alžbety a sú zvečnené na obraze v Betliari.
V humenskom kaštieli žila len grófka Leontína Wenckheimová (1841 – 1921), manželka grófa Aladára Andrássyho.
„Svojím zovňajškom prevýšila všetky dámy. Bola nádherná, dnes by sme povedali misska medzi ostanými. Súdobý prameň ju opisuje ako vysokú a pokojnú dámu, ktorej salón navštevovali významní hostia,“ zdôrazňuje archeologička.
Katarína bývala na panstve v Trebišove, Gabriela, manželka grófa Emanuela Andrássyho, v Parchovanoch.
Kto je v zrkadle?
Dámy v humenskom kaštieli vedeli, ako na to, aby sa o ne zaujímali aj budúce generácie. Niektoré to však, podľa slov doktorky Strakošovej, jemne prehnali a nad ich identitou si historici lámu hlavu doteraz.
Príkladom toho je dáma na obraze, namaľovanom na stene v Čínskej izbe.
„Obraz znázorňuje dvojicu vojakov, ktorí sledujú dámu pred zrkadlom v stane. Jeho motívom bol biblický príbeh o Betsabé v kúpeľoch, alebo o Zuzane a starcoch. Zaujímavým a zároveň tajomným robí tento obraz jediný detail. Kým do zrkadla hľadí jedna dáma, v jeho odraze namaľoval maliar tvár úplne inej ženy. Tento obraz pochádza z roku 1750. Nazdávame sa, že v zrkadle je namaľovaná tvár jednej z csákyovských dám, ktoré v tom čase v humenskom kaštieli žili,“ uzatvára.
Dva obrazy
Záhadou je, že hoci sa v humenskom kaštieli nezachovali po niektorých šľachtičných žiadne portréty, ich príbuzná, ktorá tu vôbec nežila, ich tu má naraz dva.
Ide o Teclu Döryovú, ktorá bola len príbuznou humenského panstva.
Na jednom má v ruke list, na druhom nie.
Je to dáma, ktorá by sa aj s odstupom rokov dala opísať ako príťažlivá a šarmantná.
(red)
Napísala jej kráľovná
Juraj III. Drugeth (1583 – 1620) sa oženil s Katarínou Nadášdyovou. Postavenie žien z rodu Drugethovcov bolo v stredoveku významné a rešpektovali ich nielen šľachtici, ale aj pomazané hlavy.
Dôkazom toho je list poľskej a švédskej kráľovnej Constancie, ktorá v roku 1620 napísala Kataríne list po tom, čo zomrel jej manžel Juraj III. Drugeth.
Uvádza v ňom, že jej sľubuje svoju podporu. To dokazuje, aké vysoké postavenie grófka mala, keď jej napísala samotná kráľovná.
Z manželstva sa narodili tri deti, Ján IX., Alžbeta a Mária – vydaná za Juraja Séčiho, ktorého v roku 1625 zavraždili na hrade Brekov.
(red)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
