HUMENNÉ. Žiaci Gymnázia arm. gen. Ludvíka Svobodu sú prví stredoškoláci na východe Slovenska, ktorí si môžu pozrieť výstavu o úsilí Čechov a Slovákov o vlastnú štátnosť z rokov 1914 – 1920, aj o účasti českých a slovenských legionároch v prvej svetovej vojne.
Dlho prehliadanú a zanedbávanú tému im okrem výstavných panelov priblížila aj prednáška Ferdinanda Vrábela z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a Pavla Šestáka z Nadácie Milana Rastislava Štefánika.
Najprv do Humenného
„Jedným z hlavných projektov Nadácie je popularizovať odboj Čechov a Slovákov a československú štátnosť medzi verejnosťou. Spolupracujeme dlhodobo už roky,“ vysvetlil učiteľ dejepisu na gymnáziu Radoslav Turik, prečo sa putovná výstava dostala na humenské gymnázium ako prvé na východe.
Stretli sa s boľševikmi
Podľa Ferdinanda Vrábela je cieľom výstavy vyzdvihnúť význam Slovákov medzi legionármi.
V rokoch vojny sa postupne vytvorili tri druhy légií v Rusku, Francúzsku a Taliansku.
„Na Slovensku táto téma nie je taká živá ako v Česku. Slovákov bolo menej a tradície legionárov boli pred rokom 89 umelo potláčané. Legionári boli prví, ktorí sa stretli s boľševikmi v Rusku, a bojovali proti nim. Boľševici po prevzatí moci uzavreli s Nemeckom a Rakúsko – Uhorskom mier. Cieľom našich legionárov bolo bojovať za vytvorenie Československej republiky, a preto sa z Ruska chceli dostať na západný front, kde pokračovala vojna v severovýchodnom Francúzsku. Boľševici im v tom chceli zabrániť, preto sa dostali do konfliktu,“ objasnil Vrábel.
Legionári sa vrátili z Ruska až v roku 1920.
Dvaja prezidenti
Vojenským organizátorom legionárov bol M. R. Štefánik. V roku 1917 v bitke pri Zborove v dnešnej Ukrajine bojoval na strane legionárov neskorší prezident Československa Ludvík Svoboda.
„Zaujímavé je, že v radoch rakúsko – uhorského vojska tam bol druhý budúci prezident Klement Gottwald. Stáli na opačných stranách frontu,“ priblížil Vrábel.
Legionári v ruských légiách dokázali obsadiť celú Transsibírsku magistrálu od Uralu až po Vladivostok, viac ako 9 000 kilometrov.
„Dokázali sa aj samozásobiť. Ide o veľký výkon, porovnateľný so starovekou anabázou gréckeho vojska, ktoré bojovalo v Malej Ázii a neskôr sa vydalo na cestu domov,“ vyzdvihol Vrábel.
Bojovali aj literáti
Medzi stomi tisíckami československých legionárov boli národne uvedomelí Slováci z Turca, Záhoria, medzi nimi napríklad aj Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský či syn Svetozára Hurbana Vajanského.
Zo Šariša a Spiša bojovalo v ich radoch vyše 600 Slovákov a Rusínov. V prvej vojne padlo približne 5 500 legionárov.
Výstava bude v priestoroch gymnázia dva týždne. Pozrieť si ju môžu aj žiaci iných stredných škôl v meste.
Z Humenného poputuje do Vranova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
