HUMENNÉ. Publikácia Karpatský front 1914 – 1915 je výstupom z dvoch medzinárodných konferencií s témou bojov v Karpatoch na začiatku prvej svetovej vojny, ktoré zasiahli aj územie dnešného severovýchodného Slovenska.
Prispeli do nej osemnásti autori z krajín Višegrádskej štvorky. Mnohé informácie sú u nás publikované po prvýkrát.
Predstavili ho na pôde knižnice
Zborník predstavili premiérovo minulý týždeň vo Svidníku v priestoroch vojenského múzea, tento týždeň vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.
„Materiálov z konferencií v Humennom a vo Svidníku sa nazhromaždilo veľa a témy na seba nadväzovali, preto sme sa rozhodli vydať súborné dielo,“ povedal historik Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy.
Príspevky zahraničných autorov sú preložené do slovenčiny, v knihe čitateľ nájde aj 108 fotografií, máp a ilustrácií.
Publikácia obsahuje príspevky o bojových operáciách, o hospodárskych a sociálnych pomeroch v zázemí, o vojnovej propagande v dobovej tlači, aj o obnove vojnových cintorínov.
„Zaujímavé sú príspevky kolegov z Českej republiky o bojoch v okolí Výravy a Svetlíc, z miest, kde vrcholila Veľkonočná bitka v Karpatoch. Sú výsledkom dlhodobého archívneho výskumu v archívoch vo Viedni. Takýto výskum je veľmi náročný a vyžaduje veľa energie,“ doplnil Drobňák.
Hodnotné sú informácie Matúša Korbu, spolupracovníka Klubu, z archívov v Rusku.
(zdroj: Jana Otriová)Prehodnocujú vlastné tvrdenia
Nové informácie obsahuje príspevok stredoškolského učiteľa dejepisu a člena KVH Beskydy Radoslava Turika o účasti slovenských plukoch v bojových operáciách v Karpatoch.
„Po získaní nových poznatkov z výskumu sme nútení revidovať aj vlastné tvrdenia. Celé roky sme opakovali, že vojaci z dnešného Slovenska na našom území takmer vôbec nebojovali až na malé výnimky. Zistili sme, že to až tak celkom pravda nie je,“ povedal Turik.
Počas polročných bojov v Karpatoch sa slovenskí vojaci objavili v bojoch epizódne, mnohí len pár kilometrov od našich terajších hraníc na území dnešnej Ukrajiny a Poľska.
Slováci bojovali v ôsmich peších plukoch spoločnej rakúsko – uhorskej armády, aj v ôsmich plukoch uhorskej vlastibrany v honvédskych plukoch.
„Tabuľkové maximálne počty rakúsko – uhorského pešieho pluku uvádzajú asi 4 000 mužov. V priebehu vojny sa v každom pluku mohlo otočiť asi 40 000 mužov, prevažne z nášho územia,“ uviedol Turik.
(zdroj: Jana Otriová)Slováci áno, Zemplínčania nie
Zemplínčania rukovali najmä do 66. pešieho pluku v Užhorode a do deviateho honvédskeho pešieho pluku v Košiciach.
„Výskumom sme zistili, že približne pätina vojakov z každého vojenského útvaru pochádzala mimo doplňovacieho územia, z ktorého pluk naberal posily. Zostaviť tak napríklad zoznam vojakov z jedného mesta vôbec nie je jednoduché. Muži boli rozptýlení v množstve jednotiek,“ zdôraznil. Aj preto sa historici zamerali na pohyb vyšších útvarov - divízií.
Vojaci zo Zemplína zasiahli do bojov v Karpatoch nie na našom území, ale na území dnešnej Ukrajiny a Rumunska.
Vojaci v Karpatoch bojovali nielen proti presile nepriateľa, proti nedôvere velenia voči vojakom slovanských národností, ale aj proti nehostinným prírodným podmienkam v horách.
Chabá infraštruktúra, kruté mrazy a záľahy snehu vojakov veľmi vyčerpávali. O vysokých stratách na životoch svedčia početné vojnové cintoríny.
(zdroj: Jana Otriová)Nielen štatistika
Členovia Klubu sa v ostatnom čase sústreďujú na spočítavanie a elektronické evidovanie padlých vojakov z územia Slovenska vo veľkej vojne.
„Pokladáme to za dlh spoločnosti celej generácii našich predkov,“ povedal Turik.
Doposiaľ sa kolektívu asi pätnástich nadšencov podarilo dohľadať 6 575 záznamov o vojakoch, z toho 5 271 pochádza z územia dnešného Slovenska. Ročne pribudne do evidencie vyše dva a pol tisíc mien.
„Snažíme sa nepodľahnúť len suchému štatistickému spočítavaniu, veď za každým menom sa skrýva ľudský príbeh. Sedemdesiattisíc našich mužov sa z vojny domov nevrátilo,“ zdôraznil.
Pochod a kamenný monument
Zámerom KVH Beskydy je od zvonice na vojnovom cintoríne v Hostoviciach každý rok v čase výročia začiatku vojny usporiadať turistický pochod na pamiatku obetí.
V areáli cintorína by chceli členovia Klubu umiestniť kamene na počesť našich vojakov.
„Slovenskí vojaci, ktorí padli v prvej svetovej vojne, nemajú u nás na bojiskách žiadny monument. Chceli by sme začať práve tu,“ uzavrel Radoslav Turik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
