SNINA. Mestské kultúrne a osvetové stredisko v Snine v spolupráci s partnermi pripravilo pre návštevníkov kaštieľa výstavu Chlieb duše, ktorá je obsahovo zameraná na cyrilské pamiatky v sninskom regióne. Prezentuje históriu cyrilského písma až po jej modernú typografickú podobu.
Predstavuje tiež jednotlivé predmety, témy bohoslužobných kníh, liturgických ikon a ich marginálnych zápisov.
"Návštevníci sa budú môcť oboznámiť s doterajšími teoretickými poznatkami týchto pamiatok a pozrieť si trojrozmerné vzácne výstavné exponáty," informovala kurátorka kaštieľa v Snine Daniela Kapráľová.
Ako v tejto súvislosti informoval kurátor výstavy Miroslav Buraľ, návštevníci získajú poznatky aj o vzácnych ostrožnických zlomkoch, ktoré sú datované do 11. až 12. storočia. Považujú ich za najstaršiu cyrilskú písomnú pamiatku nájdenú na území Slovenska. Ide o útržky z čítania kanónu sv. Dimitrija Solúnskeho.
V roku 1927 ich v murovanom gréckokatolíckom chráme vo vysťahovanej obci Ostrožnica našiel jazykovedec a historik literatúry Ivan Paňkevič. Ich replika je súčasťou expozície venovanej Alexandrovi Duchnovičovi, ktorá je umiestnená v drevenom chráme sv. Michala Archanjela v Topoli.
Originál sa nachádza v Českej republike.
Ikony
Medzi významné cyrilské pamiatky patria tiež ikony. Na Zemplíne ich možno podľa slov Buraľa rozdeliť do dvoch skupín.
Jednu tvoria ikony byzantizujúceho typu z 15. až 16. storočia, ktoré sú odrazom tradičného poňatia ikony a pevnejšieho chápania kanónu a odrážajú tiež provenienciu svojich tvorcov.
Ikony haličsko-karpatského typu pochádzajúce zo 17. až 18. storočia zas reflektujú západnú orientáciu kyjevského bohoslovia a vplyv katolicizmu, teda i typické znaky umenia gotiky, renesancie či baroka.
"Kompozícia týchto obrazov je jednoduchšia, preniká tu západný vplyv, badať tiež odklon od pôvodnej ikony," dodal.
Na Zemplíne sa podľa jeho slov dajú nájsť aj obrazy miestnych, lokálnych tvorcov.
"Ide pritom o historický jav zrodený v tomto prostredí a ovplyvnený jeho sociálnymi podmienkami či tradíciami s evidentným podielom ľudovej tvorivosti," priblížil.
Originály najvzácnejších ikon zo Zemplína z 15. a 16. storočia sa podľa slov Buraľa nachádzajú vo viacerých múzeách a galériách na Slovensku.
"Od leta 2016 sú prostredníctvom fotoreprodukcií prezentované v dvoch gréckokatolíckych drevených chrámoch v Šmigovci a Hrabovej Roztoke v rámci výstavy Ikony Zemplína, ktorá prináša zaujímavé zistenia a objavy z procesov reštaurovania ikonostasov tunajších chrámov," dodal.
Vernisáž výstavy Chlieb duše sa uskutoční v piatok 16.12. o 17.00 h, potrvá do 6. februára 2017.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
