HUMENNÉ. Jedinečnú výstavu ikon zo 17. – 20. storočia sprístupnili v priestoroch Vihorlatského múzea v kaštieli. Takmer všetky sa slovenskej verejnosti prezentujú vôbec prvýkrát.
Súbor 61 ikon pochádza zo súkromnej zbierky Žilinčana Milana Urbaníka.
Unikátnu galériu ikon otvorilo Občianske združenie Ikony v Žiline v apríli tohto roka. Doposiaľ ju navštívilo vyše 1 200 ľudí.
„Snažíme sa zbierať duchovnú krásu. Nehovoríme len o duchovnom poslaní, ale aj o zachovaní hodnoty pre budúce generácie. Mnohé ikony sa k nám dostanú poškodené, musíme ich zreštaurovať, alebo minimálne zakonzervovať,“ zdôraznil Urbaník.

Šíria posolstvo
Ďalším dôležitým poslaním je šírenie duchovného posolstva. „Dôležité je ukazovať ikony širokej verejnosti. Ikony majú viacero aspektov. Nedá sa opomenúť umelecký a historický aspekt. Niektoré majú aj päťsto rokov. Za ten čas prežili rôzne doby, udalosti, ľudia sa k nim utiekali s prosbami vo svojich trápeniach a všetko sa v ikone odráža. To je naše poslanie,“ zdôraznil Urbaník.
Výstava v Humennom je prvou mimo materských priestorov.
„Snažili sme sa priniesť do Humenného ikony z rôznych období, od sedemnásteho až po dvadsiate storočie, a z rôznych regiónov od severu Ruska až po Grécko. Doma máme ešte ikony z Rumunska a Bulharska,“ povedal.
Všetky ikony sú písané na dreve.

Niektoré sú výnimočné
Aj keď podľa Urbaníka sú všetky ikony hodné hlbokého pozretia, niektoré sú výnimočné.
Napríklad najväčšia ikona veľkomučeníka Pantelejmona, štyri ikony z 18. storočia zo severu Ruska, zobrazujúce cirkevných otcov.
Upúta tiež jemne napísaná ikona Mineus mesiaca október či ikona Jána Krstiteľa s krídlami ako anjel púšte z Grécka.
„Určite si pozrite ikonu Matka ustavičnej pomoci z Grécka z 18. storočia. Je to veľmi silná ikona. Raritnou je grécka ikona Matka Božia s krídlami. Nezobrazuje sa tak často. Matka božia má krídla a nad kresťanmi rozprestiera ochranný plášť. Zaujímavou ikonou je Blažené ticho, kde má Ježiš Kristus krídla a červenú tvár. Je písaná na zlate, je veľmi pôsobivá,“ povedal.
„Ikona je oknom do duchovného sveta. Filozof Platón si predstavoval večnosť ako nehybnosť. Pokiaľ by to bolo tak, ikony sú toho dôkazom,“ zdôraznil v prednáške profesor Ján Šafin, dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Výstava z Humenného poputuje do Prešova.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín