Nedávno sme si s kolegyňou (nedobrovoľne) vypočuli rozhovor dvoch starých pánov.
Seniori, obaja bývalí železničiari, spomínali na časy, keď pracovať na železnici znamenalo nielen honor a hrdosť na stavovskú príslušnosť. Tie patrili k dobrým mravom a výchove ku kolektivizmu.
K bežnej dennej rutine zasa patrili sneh i dážď a nočné zmeny. Ale aj obetavosť a poriadna dávka vynaliezavosti, keď nie všetko fingovalo ako má a všeličo chýbalo.
Spomienky pánov na dramatické udalosti na koľajniciach boli farbisté, aj keď som ich upodozrievala, že máličko zveličujú, aby zapôsobili na mladú atraktívnu kolegyňu, ktorá si na ich zlaté časy nemohla pamätať. Lebo ich nezažila.
Ale nie o železničiarskej cti som chcela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín