HUMENNÉ. Renesančný kaštieľ má za sebou prvú etapu rozsiahlej rekonštrukcie. Prešovský samosprávny kraj (PSK) do nej investoval 2,6 milióna eur, ktoré získal z úveru z Európskej investičnej banky. Práce sa začali vlani v máji a trvali rok aj mesiac.
V pondelok 14. novembra sa v priestoroch kaštieľa, kde sídli Vihorlatské múzeum, uskutočnilo slávnostné prebratie stavby.
Napraviť, čo sa pokazilo
Cieľom rekonštrukcie bolo v rámci možností vrátiť dominante mesta pôvodný vzhľad a napraviť to, čo pokazila „veľká rekonštrukcia“ v rokoch 1964 – 72.
Aj napriek mnohým neodborným zásahom sa vďaka nej podarilo zachrániť kaštieľ ako stavebný objekt.
V rokoch 2008 – 09 preinvestoval kraj do rekonštrukcie interiérov a infraštruktúry okolo kaštieľa milión korún.
„Už vtedy sme začali pripravovať náročnú rekonštrukciu. Prípravné práce trval dlhšie ako sme predpokladali, viac ako tri roky,“ povedal predseda PSK Peter Chudík (Smer).
Predchádzal im dôsledný reštaurátorsko–historický výskum, závery ktorého sa stali podkladom projektovej dokumentácie.
Hliníková za medenú
Práce na obnove boli rozdelené do niekoľkých etáp. Najrozsiahlejšia bola výmena strešnej krytiny. Pôvodnú medenú nahradila hliníková na ploche 4 500 m2. Obnovy sa dočkalo aj 2 700 m2 podkrovia.
„Hliníková krytina u nás nie je vyskúšaná. Videli sme ju pri návšteve Viedne či Prahy. Odozva je priaznivá,“ povedal riaditeľ Vihorlatského múzea Vasil Fedič.
Zdôraznil, že ak by mala byť strecha pôvodná šindľová, bolo by treba 150 000 kusov drevených šindľov, čo pri dnešných výrobných kapacitách dodávateľov nie je reálne.
„Kto by šindeľ udržiaval, keď výrobca hovorí, že ho treba každé tri roky sanovať a natierať. Navyše, kaštieľ dvakrát vyhorel a vždy bola najviac poškodená strecha,“ dodal.
Fasády a okná
Náročná podľa obnova vonkajších fasád, ktorá prebiehala skôr v reštaurátorskom, ako stavebnom režime.
„Rozloha je 3 000 m2. Na niektorej fasáde bolo napríklad päť omietok,“ zdôraznil Fedič.
Zrenovované boli balkónové časti, kamenné rímsy, otvory strieľní, okenné šambrány, balustrády, podstavce sôch pred hlavným vstupom.
Zreštaurovali sa i všetky reliéfne erbové prvky a grafitová výzdoba z konca 17. storočia.
Veľkou zmenou prešlo všetkých 123 okien, dokonca sa počas prác podarilo objaviť nové renesančné okno.
Strihanie pásky. Vasil Fedič (zľava), Peter Chudík, Martin Plch, riaditeľ divízie stavebnej spoločnosti Metrostav z Prahy. (zdroj: Jana Otriová)Práce navyše
Tretiu etapu prác označil riaditeľ Fedič za „zdravotnú“. Išlo o odizolovanie kaštieľa a kanalizáciu.
Náročná obnova kultúrnej pamiatky si vyžiadala aj niektoré práce navyše, ktoré bolo treba finančne prikryť.
Fedič kvitoval, že našiel pochopenie nielen u vedenia kraja, ale aj u poslancov. Išlo napríklad o osvetlenie kaštieľa, signalizáciu, renesančné okná, objavené strieľne, či sanovanie trhlín v stenách.
Treba obnoviť aj nádvorie
Náročná a úspešná rekonštrukcia, ktorá podľa Chudíka urobila z kaštieľa pýchu kraja a skutočnú dominantu mesta, ukázala, že treba zrekonštruovať aj nádvorie.
Podľa slov Fediča pôjde o zníženie nádvoria minimálne o pol metra, o obnovu fasád a arkád.
„V súlade so smernicami Bruselu musíme riešiť aj bezbariérovosť. Musíme riešiť výstavbu výťahu. Projektovú dokumentáciu a rozpočet sme pripravovali ešte v roku 2010 – 11 a predpokladáme náklad približne 1,8 až dva milióny eur,“ povedal riaditeľ Fedič.
Práce by sa mohli začať v piatom volebnom období kraja.
„Rok 2018 – 19 je pravdepodobný a možný,“ spresnil predseda Chudík.
Investície by prišli z vlastných zdrojov, resp. zo štrukturálnych fondov. „Keďže sme najlepšie hospodáriaci kraj, som presvedčený, že ich nájdeme,“ dodal.
Čo zahŕňala rekonštrukcia
Odstránenie terasy na západnej strane kaštieľa.
Sanácia muriva a kanalizácií.
Kompletná výmena strechy (4 500 m2), sanácia krovu a zateplenie podkrovia (2 700 m2).
Statické zabezpečenie obvodových múrov (74 metrov).
Komplexná repasácia 123 okien.
Reštaurovanie vonkajších fasád (3 000 m2).
Oprava balkóna na východnej strane kaštieľa
Oprava mostíka a výmena hlavnej brány
(red)
Z histórie
Prvá zmienka o kaštieli ako o kúrii je z roku 1449. Je však pravdepodobné, že sídlo mocných zemepánov – Drugethovcov tu stálo ešte skôr - na prelome 13. a 14. storočia.
Kaštieľ sa počas svojej existencie prestavoval niekoľkokrát. Medzi renesančné stavby sa zaradil na konci 16. storočia.
V druhej polovici 18. storočia dostal podobu barokového kaštieľa.
Posledná úprava pochádza z druhej polovice 19. storočia a zasiahla iba interiér.
Po druhej svetovej vojne v roku 1946 zhorela strecha na kaštieli a stavba bola poškodená.
S rekonštrukčnými prácami sa začalo v roku 1964 a do používania bol kaštieľ odovzdaný v roku 1972.
Odvtedy prebehli len čiastkové rekonštrukcie.
(Zdroj: PSK)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
