HUMENNÉ. Izba uhorských kráľov v humenskom kaštieli patrí medzi zachované unikáty interiérovej výzdoby na Slovensku.
Momentálne je v rukách reštaurátora. Práce na jej obnove prebiehajú už od roku 2011.
História vzniku jedinečnej výzdoby kaštieľa siaha do začiatku 18. storočia, keď sa pôvodný drugethovský majetok vďaka sobášnej politike dostáva do rúk niekoľkých rodov – Zičiovcov (Zichy), Vandernátovcov a Čákiovcov (Csáky). Sobášom Anny Márie Zičiovej s Františkom Čákim vznikla popri kluknavskej nová, humenská, vetva rodu.
Noví majitelia vlastnili humenské a trebišovské panstvo, rodové majetky na Spiši a podiel na oravskom panstve.
„Barokovú prestavbu kaštieľa v Humennom začali noví vlastníci v polovici 18. storočia. V poslednej tretine upravili aj interiéry kaštieľa v duchu neskorobarokového dekorativizmu a bytovej kultúry so zaujímavými nástennými maľbami. Súčasťou veľkolepého programu výzdoby bola aj výzdoba izby uhorských kráľov,“ priblížila Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea.
Odkryli vyhrievaciu komoru
Vlani akademický maliar a autorizovaný reštaurátor Ľubomír Cáp obnovil v izbe rozsiahlu stropnú maľbu. V týchto dňoch pokračujú práce na reštaurovaní ďalších nástenných častí.
„Od júla reštaurovaný medziokenný priestor má od zvyšku výzdoby miestnosti odlišné stvárnenie. Stredovú obdĺžnikovú plochu rámujú zavesené festóny, teda ozdoby v tvare kvetinového závesu. Medzi ne sú vložené erby jednotlivých častí Uhorska. Maľby sú najviac poškodené v spodnej časti. Takmer na 90 percent je poškodený aj iluzívne maľovaný sokel,“ vysvetlila Strakošová.
Narušená je aj kompozícia festónov s maskami a erbovými znakmi v dolnom vodorovnom páse. Viditeľné je aj množstvo neodborných retuší a premalieb.
„Pri reštaurátorských prácach odkryli v sokli dutinu, slúžiacu na vyhrievanie tohto priestoru a rezonančná trubica vedúca v stene so vstupnými otvormi, ktoré tvoria ústa masiek,“ spresnila.
Maľovali na suchý podklad
Reštaurátorské práce potrvajú ešte mesiac. V ďalšom období sa do rúk reštaurátora dostanú nástenné maľby a obrazy na plátne s medailónmi jednotlivých panovníkov.
„Nástenná neskorobaroková maľba s ikonografiou uhorských kráľov bola vytvorená technikou seco, teda na suchý podklad. Táto technika nie je veľmi trvácna. Pigmenty časom strácajú spojivo a maľba sa začína uvoľňovať a práškovatieť. Tento deštruktívny proces sa postupom času prejavil aj na maľbe v Izbe uhorských kráľov. Preto sme museli pristúpiť k odborným zásahom,“ uzavrela Strakošová.
Počas reštaurátorských prác je izba pre návštevníkov múzea uzatvorená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
