SNINA. Samuel Andrejčík sa z paralympiády v Rio de Janeiro vrátil o kilogram ťažší. Presne toľko vážili dve medaily – zlatá a strieborná – ktoré vybojoval v boccii.
„Zlatého“ Samka si Sninčania uctili v sobotu na galavečere medzinárodného výtvarného festivalu.
Ďakovný list za výbornú reprezentáciu rodiska a Slovenska prevzal z rúk primátora Štefana Milovčíka (nez.) spoločne s mamou Ľudmilou.
Do dejiska paralympiády Samuel cestoval s odhodlaním získať medailu.
„V dve som nedúfal. Bol by som sa plne uspokojil aj s jednou. Že boli dve, bolo veľmi milé prekvapenie,“ hovorí sympatický absolvent sninskej priemyslovky.
Paralympijská premiéra
Ťarchu zodpovednosti za svoj výkon na svetovom podujatí sa snažil nevnímať.
„Bola to síce moja prvá paralamypiáda, ale premiéru na medzinárodnom turnaji som už mal za sebou. Snažil som sa brať súťaženie ako iný medzinárodný turnaj. Dĺžka bola taká istá, súperov poznám už dlho, povrch bol podobný tomu, na akom trénujem tu. Snažil som sa tlaky nejako nevnímať. Emócie musia ísť na kurte bokom,“ hovorí.
Boccia je na Slovensku od roku 1996. Hrá sa podobne ako petang. Lopty sú kožené, plnené pieskom a hrá sa v telocvični na parketách alebo na gumovom povrchu.
Zapísal sa do histórie
Samuel vybojoval historicky prvú zlatú medailu v boccii na paralympijských hrách. „Je pre mňa veľká česť byť členom tímu, ktorý ju získal. Je to veľké zadosťučinenie za roky práce, ktorú sme odviedli. Som rád, že ju máme,“ dodáva.
Samko sa do histórie športu zapísal prvenstvom vlastne už po druhýkrát. V roku 2013 ako šestnásťročný člen reprezentácie vybojoval prvú zlatú medailu na majstrovstvách Európy.
Úspešný športovec sa netají ambíciou nominovať sa o štyri roky na paralympiádu do Tokia. „Všetko postupne,“ zdôrazňuje.
Hoci ešte posúťažný mediálny a emocionálny ošiaľ celkom nepominul, Samuel je už myšlienkami na ďalšom súťažnom športovisku. Chystá sa na majstrovstvá Slovenska.
„Budem hrať zápas po zápase. Tak to v športe chodí: raz sa vyhráva, raz sa prehráva. Treba byť pripravený na všetko,“ dodáva.
Držali mu palce
Podpora ľudí zo Slovenska i Sninčanov ho veľmi potešila. „Veľmi ma prekvapilo, že už desať minút po zápase v Riu, keď bolo jasné, že sme získali zlato, sa správa na sociálnej sieti zdieľala 64 000 krát. Bola to neskutočná cifra. Som všetkým vďačný za podporu,“ hovorí študent Technickej univerzity v Košiciach, kde v tomto školskom roku nastúpil.
Pripravia mu špeciálnu pamätnú knihu
„Ak by sa v Snine neodkrývali talenty, nemali by sme dnes pred sebou olympijského víťaza. Nebyť rodičov, hlavne zanietenej mamy, ktorá odkryla v Samkovi súťaživého športového ducha, nebol by tam, kde dnes je,“ povedal primátor Štefan Milovčík.
Poďakovanie podľa jeho slov patrí aj ľuďom, ktorí pri Samkovi v začiatkoch stáli a pomáhali mu, súrodencom Andráškovcom a Nadácii Pro futura.
„Nechcem byť skeptik, ale Snina doposiaľ nemala olympijského víťaza a ani tak skoro nebude mať. Ďakujeme ti za reprezentáciu mesta a Slovenska. Očakávame ťa tu o štyri roky po olympiáde v Tokiu. Vyrobíme pre teba špeciálnu pamätnú knihu, aby sme do nej mohli zapisovať tvoje zlaté olympijské medaily v mnohých budúcich rokoch,“ adresoval Milovčík Samuelovi Andrejčíkovi.
Potom už nasledovalo fotografovanie, objímanie, potľapkávanie po pleci, kytice kvetov, gratulácie a aplauz.
Zlatému Samkovi tlieskali Sninčania dlho a postojačky.



Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín