Človek dobyl svet z konského chrbta, vlaky priviezli (nielen) do bohom zabudnutých končín pokrok a „civilizáciu“.
A my, suchozemci, najlepšie vieme, koľko toho na svojich chrbtoch prepravili.
Vlaky majú svoje čaro. Aj cestovanie nimi.
Nemám na mysli ľahké moderné a pohodlné vlaky pre ľudí, ale mohutné, dýchavičné a večne hladné dymiace monštrá, pri kolesách ktorých sa človek vôbec necíti ako najmocnejší tvor na planéte.
Alebo vagóny s drevenými lavicami a pieckou vo vnútri, aby cestujúcim v zime neodmrzol nos.
Práve oni dokážu na nostalgickej jazde to, čo moderné vlaky nie: spomaliť plynutie času a prinútiť ľudí, aby sa medzi sebou rozprávali.
Žiadna zbesilá rýchlosť, žiadne wifi pripojenie na internet, žiadne obrazovky a displeje, žiadne automatické hlásiče staníc, ale poctivá človečina.
Lebo si ešte pamätám časy, a to nie som žiadna vykopávka, keď vlak nebol len dopravný prostriedok.
Ale aj poznávací, dorozumievací a zbližovací.
Lebo na ľuďoch všetko stojí a padá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín