HUMENNÉ. Zašlú slávu mu vrátili členovia humenského Podvihorlatského železničného spolku. Nablýskaného krásavca pokrstili šampanským, naštartovali a pustili na koľajnice.
Keď rušeň Sergej priviezli vlani do humenského rušňového depa a zverili ho do starostlivosti železničiarom z miestneho Podvihorlatského železničného spolku, chlapi tušili, že si budú musieť poriadne vysoko vysúkať rukávy, aby ho dostali opäť na koľajnice. Sergej bol pokazený, nepojazdný a zhrdzavený.
Dvetisíc koní
Rušeň Sergej vyrobili v roku 1971 v ukrajinskom Luhansku ako 1185 kus svojho druhu. Spočiatku ťahal nákladné vlaky v ťažkom teréne medzi Zvolenom a Vrútkami, ako aj na Horehroní pri Čremošnom. Pre charakteristický dunivý zvuk motora prezývali tieto stroje bubny tajgy.
Impozantné rušne boli najťažšími u nás, vážili 116 ton, do nádrže sa zmestilo až 3 900 litrov nafty. Motor mal dvetisíc koní.
Postavili Starinu
Na koľaje na východ republiky sa dieselové rušne dostali po tom, ako sa elektrifikovala širokorozchodná trať do Hanisky. V humenskom rušňovom depe ich bolo vari aj 15. Jazdili na Prešov, Michaľany, Veľké Kapušany.
„Hovorilo sa o nich, že postavili Starinu. Vozili materiál na jej výstavbu do Sniny,“ hovorí podpredseda Spolku Dominik Drevický.
Na druhú koľaj odstavila bubny tajgy nielen vysoká spotreba nafty a oleja, ale aj výrazný pokles nákladnej dopravy.
Na rušňoparáde v humenskom depe sa poriadne dymilo Čítajte Zahral si vo filme
Sergej je však svojím spôsobom výnimočný. Presne pred dvadsiatimi rokmi si „zahral“ v hollywoodskom filme Peacemaker (Mierotvorca) po boku Georgea Clooneyho. Filmári ho nastriekali na zeleno, neskôr a vrátil k pôvodnému červenému náteru.
Posledný výkon absolvoval v máji 2000 a odvtedy je súčasťou zbierky Múzejno – dokumentačného centra. Teraz je pod patronátom členov Spolku.
„Bol v dezolátnom stave. Roky bol odstavený pod holým nebom. Karoséria bola v hroznom stave,“ hovorí Alexander Kanišák, ktorému mašina prirástla k srdcu a venoval jej stovky dobrovoľníckych brigádnických hodín.
„Najprv sme sa pustili do motorovej časti. Bolo treba spojazdniť motor. Všetko sme repasovali. So vstrekovacím čerpadlom nám pomohol Ivan Kasa, ktorý na sergejoch robil,“ hovorí.
„Čerpadlo je veľmi drahé, nedá sa kúpiť a bez neho sa stroj nepohne,“ vyzdvihuje neoceniteľnú pomoc kolegu predseda Spolku Jozef Burda.
Práce ako na kostole
Potom prišli na rad stanovištia rušňovodiča.
„V riadiacej kabíne sme vymenili prakticky všetko: od riadiacich prístrojov, kontrolerov, brzdičov až po steny. Všetky páky a budíky,“ dodáva s úsmevom Kanišák, ktorý voľakedy na sergejoch jazdil.
Mocné stroje boli na svoju dobu komfortné a rušňovodiči si ich pochvaľovali.
Karosériu načali chlapi od strechy. „Všetko sme vybrúsili, dvakrát natreli základnou farbou a nalakovali. Je to veľmi dlhý proces,“ hovorí.
„Brúsilo sa až do „živého“, vyzeral ako nerezový,“ dopĺňa Drevický.
Presne spočítané odpracované hodiny partia 4 – 5 chlapov nemá. „Od marca sme tu boli každý druhý deň,“ zdôrazňuje Kanišák.
Posledná brigáda. (zdroj: Jana Otriová)Sergeja pokrstili šampanským
Na sobotňajšom Dni železnice Sergeja slávnostne pokrstili, naštartovali a predviedli na koľajniciach.
Úlohy krstného otca sa zhostil Miloš Slávik, dlhoročný riaditeľ prevádzky, ktorý organizačne zabezpečoval účinkovanie Sergeja na natáčaní pred dvadsiatimi rokmi.
Podvihorlatskému spolku daroval šiltovku, ktorú dostal od producentov filmu ako poďakovanie zo spoluprácu. „Uložíme ju do Siene slávy spolku, ktorú plánujeme zriadiť. Použijeme ju pri každej jazde so Sergejom,“ dodáva Drevický.
Jeho zámerom je zabezpečiť do riadiacej kabíny rušňa podpisy Cloonyho a jeho filmovej hereckej partnerky Nicole Kidman. „Takto by sme ho nastálo symbolicky spojili s filmom,“ prezrádza Drevický.
Vlani. (zdroj: Jana Otriová)Chcú aj parný rušeň
Zámerom členov Podvihorlatského spolku je využívať Sergeja na nostalgické jazdy. Na to potrebuje technickú prehliadku a certifikáty. Do roka by to malo byť realitou. Zaujímavé je, že na Slovensku sú pojazdné len dva Sergeje, jeden vo Vrútkach, druhý v Humennom.
Po dobrých skúsenostiach s opravou Sergeja by sa humenským nadšencom mal dostať pod ruky aj parný rušeň.
„Múzejno – dokumentačné centrum má vo svojich zbierkach vozidlá, ktoré čakajú na ochotných, šikovných a mocných dobrovoľníkov, ktorí im opäť vdýchnu život,“ uzatvára Drevický.
V kabíne rušňovodiča vlani. (zdroj: Jana Otriová)
Alexander Kanišák. V kabíne rušňovodiča dnes. (zdroj: Jana Otriová)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
