Zrúcaniny Brekovského hradu stoja na mieste staršieho slovanského hradiska. Samotný strážny hrad postavili koncom 13. storočia.
Prvýkrát sa spomína v roku 1307 ako castrum Barko, keď ho výmenou získal Peter, syn Peteňa. Po jeho vzbure proti Karolovi Robertovi z Anjou ho kráľ v roku 1317 daroval Filipovi Drugetovi ako odmenu za víťazstvo pri Bačkove, kde porazil vojská spomínaného Petra Peteňa. Keďže Filip zomrel bez mužského potomka, majetok Drugetovci vrátili kráľovi.
Ten však z vďačnosti za Filipove zásluhy daroval hrad i ďalšie majetky jeho bratovi Jánovi I. Drugetovi.
Potom, keď v roku 1328 jágerská kapitula ustanovila za majiteľa hradného panstva Brekov Jánovho syna, Viliama Drugeta, prišiel sem s veľkou pompou aj uhorský palatín.
V tých časoch hrad vo dne i v noci strážilo vyše tridsať hajdúchov.
Legenda o múdrej Barkó
Kedysi dávno vládol nad celou krajinou bohatý a pyšný Okur, ktorý dobre spravoval panstvo. Nezniesol však žiaden odpor a vyžadoval úplnú poslušnosť.
Zašiel až tak ďaleko, že raboval okolité panstvá. Blízko opevneného domu, v ktorom býval, stál domček postavený z dreva a blata. Býval v ňom chudobný človek s rodinou.
Zo všetkých detí mal najradšej dcéru Barkó. Mocný Okur rád chodil na poľovačky. Na jednej z nich stretol krásnu Barkó. Začal sa jej vypytovať, odkiaľ je a prečo zbiera bylinky.
Dievča sa mu veľmi zapáčilo a prikázal jej, aby sa hlásila v jeho dome. Hoci pochádzala zo skromných pomerov, prekvapila pyšného pána múdrymi odpoveďami a statočným správaním.
Okur zahorel k nej čistou láskou a zobral si ju za manželku. Oproti starej chalupe, kde žila, postavil hrad, nazval ho Barkó, čiže Brekov a podaroval ho neveste.
Na čej strane
Drugetovci žili v období početných vojen. Tureckých, stavovských, náboženských. A nie vždy bolo ľahké vyznať sa, na ktorú stranu sa pridať.
V 15. storočí uhorskí magnáti neboli spokojní s vládou Mateja Korvína a namiesto neho chceli poľského kráľa Kazimíra IV. Poľské vojsko s 12-tisíc mužmi vpadlo do Uhorska. Postupne obsadili Michalovce i Humenné.
Proti vzbúrencom sa na vojnové ťaženie vybral aj samotný kráľ a v decembri 1473 porazil poľské vojsko v Humennom. A keďže jedným z porazených bol aj Druget, prišiel o hrad i o panstvo.
Povráva sa, že kráľ Matej zostal počas celej zimy na Brekovskom hrade. Historické dôkazy však na takéto tvrdenie neexistujú.
Zahraniční dobrovoľníci našli na Brekovskom hrade mince Čítajte O záchrane kráľa v jaskyni
V časoch, keď cez ruské stepi uháňali divé tatárske hordy, ľudia opúšťali domovy a hľadali záchranu vysoko v horách. Tatári plienili dediny, lúpili a čo bolo najhoršie, týrali a vraždili.
Uhorský kráľ Belo IV. vtedy zhromaždil vojsko a vytiahol z Budína. Kráľ pritom iba o vlások ušiel smrti, keď sa mu podarilo s kráľovskou družinou prebiť z obkľúčenia. Prenasledovaný uháňal údolím Laborca.
Tatári sa však nebezpečne približovali. Vtedy, v snahe zachrániť kráľa, vrhla sa na nich odvážna družina, pričom všetci hrdinsky zahynuli.
Kráľovi sa podarilo uniknúť do hôr pri Brekove a ukryť sa v tmavej jaskyni. Tu ho počas poľovačky objavil mladý sokoliar. Ujal sa ho, obviazal mu rany, nakŕmil.
Keď sa panovník zotavil a zdôveril sa mu, že je uhorský kráľ Belo IV., vydesil statočného muža, že sa nedostatočne venoval Jeho Veličenstvu.
Panovník ho však upokojil a požiadal, aby prostredníctvom sokola poslal na kráľovský dvor správu, že je živý a zdravý.
Kým prišli rytieri, kráľovi sa vrátilo zdravie. Či sa Belo IV. zachránil v brekovskej jaskyni je otázne. Skutočnosťou ostáva, že v okolí zrúcanín hradu dodnes existuje jaskyňa.
Hrady pri Humennom ničili vojská aj miestni dynamitom Čítajte Dal hrad zbúrať
Brekovský hrad vlastnili Drugetovci až do roku 1684. V rokoch 1486 až 1488 sa dostal do vlastníctva Zápoľských. V 16. storočí boli majiteľmi hradu opäť Drugetovci.
Anton I. Druget ho venoval svojej dcére Barbore, manželke Františka Kendyho, ktorý sa postavil proti panovníkovi a ten dal príkaz hrad zbúrať.
Obnovil ho jeho neskorší majiteľ Mikuláš IV. Druget v roku 1575 podľa nových fortifikačných požiadaviek a so zámerom lepšieho využitia vtedajšej vojenskej techniky.
Otrávili ho
Majiteľ hradu Juraj III. Druget sa veľkými písmenami zapísal do histórie. V novembri 1619 dobyli vzbúrenci pod vedením Gabriela Betlena Prešporok a útočili na predmestie Viedne.
Vyhliadky cisára Ferdinanda II. boli mizivé. A vtedy zasiahol cisárov priaznivec Juraj III. Druget, ktorému sa podarilo naverbovať jazdeckú armádu s 8-tisíc kozákmi.
K bitke medzi ním a Jurajom I. Rákocim, ktorý na východe chránil záujmy Betlena, došlo neďaleko hradu Brekov.
Druget taktickým ústupom vlákal Rákociho do údolia, kde ho od chrbta napadli jazdecké oddiely a skoro celé Rákociho vojsko bolo zničené. Na bojisku zostalo viac ako 1 500 mŕtvych.
Keď sa o tom Betlen dozvedel, upustil od obliehania Viedne a proti Drugetovi poslal vojsko. Juraj III. Druget ustúpil do Poľska, kde ho v roku 1620 otrávili.
Pomsta celej rodine nedala na seba dlho čakať a Drugetovci načas prišli o hrad i ďalšie panstvá.
Pátranie po hradoch: Brekov Čítajte Zabili ho sluhovia
Juraj Séči sa stal jedným z veliteľov povstaleckých vojsk Štefana Bočkaja. Po jeho smrti sa spojil s Gabrielom Betlenom, od ktorého dostal v roku 1624 hrad Brekov do daru.
Veľmi si ho však neužil. V poslednú augustovú noc roku 1625 ho vraj pre kruté zaobchádzanie sluhovia dobodali nožmi.
Za krutosť sa zmenil na koňa
Brekovskí poddaní si veľa vytrpeli od hradného pána Františka Barkóciho. Nielenže museli odovzdať panstvu desiatok z úrody, ale prinútil ich pracovať na panskom dvesto až dvestopäťdesiat dní do roka. Úbohým poddaným na obrábanie vlastných polí ostávala iba noc.
Jedného dňa veľkomožný s pandúrmi zabúchal na dvere Miša Maťuku s tým, že má ísť na panské. Vtom neďaleko zaerdžal kôň.
Veľkomožný zbystril pozornosť: „A to je čo?“ „Za ťažko zarobené peniaze som koníka kúpil na jarmoku. Bol samá kosť a koža, ale starám sa oňho, v robote ho nepreťažujem, “ povedal Mišo.
Zrejme sa koník zapáčil aj veľkomožnému, lebo vytiahol posledný tromf: „Ako si sa opovážil chovať koňa bez môjho povolenia?“
Darmo Mišo hovoril, že o tom nevedel, pandúri ho vzali spolu s koňom na hrad, aby zistili ako ho získal.
Keď sa Mišo bránil tým, že kúpu koňa na trhu mu môže dosvedčiť sused, pandúri oponovali, že tomu veriť nemožno, lebo nedávno ho prichytili v lese pri pytliactve.
Ba jeden z nich si spomenul, že práve takého koníka ktosi ukradol zo stajní na hrade. Mišovi už nič nepomohlo: prišiel o koňa a za krádež dostal ešte päťdesiat palíc na dereši.
Nečudo, že za krivdu preklial veľkomožného, aby sa po smrti stal koňom. Po tom, čo pri zemetrasení v troskách hradu našiel smrť aj ukrutný pán, Mišovi furmani dali do opatery koníka, v ktorom spoznal prekliateho veľkomožného.
Aj mu hneď dal poriadnu príučku. Vraj sa koník po nociach dodnes túla v okolí hradu.
S kráľom popíjal víno
Po tragickej smrti Juraja Séčiho jeho manželka Mária, rodená Drugetová, vrátila hrad rodine. Žigmund II. sa ešte v Uhorsku spoznal s budúcim pápežom Inocentom XI.
V čase jeho pontifikátu, pri návšteve Ríma, dostal od pápeža relikvie svätého Bonifáca, ktoré sú uložené v humenskom farskom kostole.
Na Brekovskom hrade sa Žigmund II. v roku 1683 stretol s poľským kráľom Janom Sobieskim, ktorý sa tu po víťaznej bitke s Turkami zastavil. Spolu popíjali víno Tadeum.
Neskôr Imrich Tököly s tureckou pomocou zhabal jeho hrady, zajal Žigmunda II. a dal ho odviesť do Košíc, kde ho uväznil. Zomrel ale prirodzenou smrťou, o čom svedčí zápis v denníku manželky.
Vymreli po meči
Keďže Žigmund II. mal s Teréziou päť dcér a jeho brat Valentin II. sa stal biskupom, Drugetovci vymreli po meči.
Kráľ Leopold I. však udelil pozostalej vdove milosť a majetok prešiel na ňu a jej dcéry.
Nebolo to však zadarmo, na základe darovacej zmluvy musela za Humenné a ďalšie majetky zaplatiť vysokú sumu.
Brekovskému hradu to však už nepomohlo. Juraj I. Rákoci ho nechal zbúrať, pretože Drugetovci stáli na strane panovníka.
Čiastočné opravy vystriedali ďalšie pustošenia hradu. Imrich Tököly dal hrad zbúrať v roku 1684. Ešte koncom 17. storočia bola časť hradu obývaná, no od 18. storočia sa hrad rozpadá a pustne.
Nebyť mladých zo Združenia na záchranu Brekovského hradu, ktovie, čo by z neho ostalo.
Noc hradných zrúcanín. Na Jasenovskom hrade sa uskutočnil v sobotu 13. augusta. Prítomných na hradnom nádvorí Jasenovského hradu privítala starostka Lucia Sukeľová. Súčasťou podujatia bol program pre deti na stanovištiach cestou k hradu, ukážky historického šermu v podaní skupiny Vikomt, streľba z luku, možnosť razby falošných mincí a v závere večerné osvetlenie hradu. (zdroj: MŠ)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
