Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Michal Škrovina: Maľba na sklo sa nedá opravovať

Výstava v kaštieli a účasť na výtvarnom plenéri Insita 2016 sú preňho zážitkom.

Michal Škrovina. Na vernisáži autorskej výstavy v humenskom kaštieli. Michal Škrovina. Na vernisáži autorskej výstavy v humenskom kaštieli. (Zdroj: Jana Otriová)

HUMENNÉ. Majster ľudovej umeleckej výroby Michal Škrovina na vernisáži autorskej výstavy vo Vihorlatskom múzeu priznal, že sa mu už vystavovať veľmi nechce.

Výstava v kaštieli a účasť na medzinárodnom výtvarnom plenéri Insita 2016 sú však preňho zážitkom.

Michal Škrovina (1940) vyštudoval architektúru a už počas štúdií spolupracoval so Slovenským národným múzeom v Martine na dokumentácii ľudovej architektúry.

Štúdium ľudového umenia ho priviedlo aj k vlastnému výtvarnému prejavu, ktorý má korene v naivnom poetizme a bezprostrednom výraze. Riadi sa citom a intuíciou, osobitou koncepciou, často so zmyslom pre humor.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Maľuje temperou na tabuľové sklo a venuje sa aj výrobe maľovaných drevených figúrok. Ťažisko tvorby predstavujú obrazy z tradičného dedinského prostredia v okolí rodného Martina, ktoré dôverne pozná zo svojho detstva.

Vystavoval doma i v zahraničí, pracuje aj ako lektor pri výučbe maľby na sklo pre telesne postihnuté deti, je Majstrom ľudovej umeleckej výroby.

Škrovina: Iní ma prehlásili za insitného umelca

Michal Škrovina prišiel do Humenného v polovici júla na medzinárodný výtvarný plenér Insita 2016.

„Pravdu poviem, už sa mi veľmi nechce vystavovať, ale som rád, že som sa tu dostal a že vystavujem v týchto priestoroch. Plenér je úžasný. Poďakovanie patrí aj Humennému, že má záujem o insitu,“ vyznal sa autor na vernisáži v humenskom kaštieli.

Skryť Vypnúť reklamu

Michal Škrovina sa podľa vlastných slov za insitného umelca nepovažuje. „Taký dobrý nie som, ale iní ma prehlásili, tak to beriem a je to pre mňa česť,“ hovorí.

„Ja si maľujem. Keď vidím, že ľudia majú z toho radosť, že to má význam, tak to nechávam, nech to maľuje samo,“ pokračuje.

Tvrdí, že insitní maliari maľujú srdcom. Nie sú ničím ovplyvnení a majú v sebe oheň. Potrebujú ho dostať zo seba von.

„Ja som pomerne dosť študovaný človek. Za komunizmu po maturite ma dva roky nepustili na vysokú, tak som si po skončení architektúry povedal, že budem ešte študovať. Tri roky som v Prahe študoval akademickú architektúru. Veľmi mi to nepomohlo stať sa slávnym architektom, ale stretol som sa s úžasnými ľuďmi, ktorí prednášali fantastické veci. Keď som sa zoznámil so starými obrázkami maľovanými na skle, chytilo ma to,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Sklo je srdcovka

Hoci dnes maľuje ešte aj na drevo, sklo je jeho srdcovkou. „Na sklo maľujem od 73. či 74. roku. Na sklo sa robia najprv detaily, a až potom zvyšok. Nedá sa to opravovať. Olej sa dá opravovať donekonečna. Dovtedy, kým to maliar neskazí,“ hovorí.

Na plenére začal chodiť „neskoro“. „Nahovoril ma Martin Mešša, ktorý do Humenného chodí dlho. Keď som tu prišiel a stretol som sa s umelcami, bolo to pre mňa veľmi cenné. Pravdupovediac, už som lenivý, nechce sa mi takto tárať a týždeň je pre mňa pridlho. Stretnutia s tvorcami sú však pre mňa nesmierne dôležité. Vedieť ich počúvať, zachytávať ich osudy, skúsenosti,“ priznáva sa.

„Niekedy mám dojem, že maľujem na jedno kopyto, že sa opakujem a že to začína byť rutina. Ale keď vidím, že ľudia prídu na vernisáž, že majú z toho radosť, znamená to, že to mám ešte robiť ďalej,“ hovorí.

Ako z rozprávky

Jeho čarovné, často pohyblivé, figúrky, sú ako z rozprávky. Autor sa vyznáva zo svojho vzťahu k rozprávačom.
„K ľuďom, ktorí vedia zaujímavo rozprávať. Mal som šťastie na niekoľkých ľudí, ktorí vedeli úžasne rozprávať. To sú spomienky na detstvo,“ hovorí.

„Doba môjho detstva, 50. roky, bola drastická doba, pre mojich starých rodičov krutá. Starú mamu ako penzistku vysťahovali z Martina na dedinu, lebo potrebovali pre Stalinove závody na výrobu tankov byty pre robotníkov. Nestihli ich postaviť, tak v akcii AB vysťahovali penzistov na dedinu. Na druhej strane žila v kúzelnej dedine a mne tam bolo veľmi krásne. Stará mama tam zomrela, presadenie na staré kolená jej neprospelo,“ zdôveril sa Michal Škrovina.

„Turiec ostal vo mne, nemaľujem ho presne, podľa škíc. Veľkú úlohu pre mňa hrajú ľudia, ktorí túto krajinu pretvárali. Robili tak jemne a citlivo, čo sa dialo neskôr, bolo strašné. Rany v krajine ostali, pomaly sa zaceľujú. Ale aj dnes sa robia rany v krajine, lebo mnohí ľudia nemajú úctu k nej a k tomu, čo ich predkovia vytvorili. Nuž, svet je taký,“ uzatvára svojbytný autor.

Výstava potrvá v humenskom kaštieli do konca augusta.

 

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 775
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 246
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 569
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 098
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 999
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 257
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 470
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 572
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 277
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 989
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Takto by mohlo po rekonštrukcii vyzerať okolie Angels arény.
Pľúcny lekár Pavol Pobeha má v súčasnosti najviac práce s pacientmi s koronavírusom.

V Sheffielde sa objavujú plagáty s negatívnym obsahom voči Slovákom

Rodená Krompašanka Bibiana: Sme posudzovaní podľa neprispôsobivých.

Plagát nalepený v časti  Tinsley pripomína novoročné želanie namierené proti Slovkom.

Na výtlky a kanál osadili značky. Vodiči ich zbadajú na poslednú chvíľu

Mesto Košice čaká na lepšie počasie a výrobu teplých asfaltových zmesí.

Prekážka na ceste niektorých vodičov prekvapí.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kotlebovci sa bijú o peniaze

Milióny od štátu už zamávali aj inou čeliadkou.

Peter Tkačenko

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop