HUMENNÉ. Stretávali sa na humenskom námestí „na fleku“ ešte ako tínedžeri. Dnes už takmer štyridsiatnici rôznych profesií s vlastnými rodinami občiansku aktivitu posunuli na vyššiu úroveň. Občianske združenie Flek funguje už vyše dve desaťročia.
Flek je vlastne miesto pri dnes už neexistujúcom zábradlí v hornej časti humenského námestia. Začiatkom 90. rokov sa pri ňom stretávala partia mladých Humenčanov.
Chceli sa odlíšiť
„V čase, keď Flek vznikal, nemali mladí ľudia v Humennom veľa možností alternatívneho vyžitia. Centrum voľného času či Mládežnícky klub Méta boli pre nás v tých časoch priveľmi uniformné,“ spomína Jana Ďurašková, predsedníčka Správnej rady.
„Komerčná masová kultúra nám veľmi nevoňala. Svojím alternatívnym cítením, názormi a oblečením sme si pripadali akoby na okraji spoločnosti. Boli sme voľnomyšlienkari. Dnes je alternatívny každý druhý tínedžer,“ hovorí.
„Boli sme priekopníkmi v zakladaní občianskeho združenia u nás,“ dodáva.
Umelecké vyžitie
Roman Baják, Radúz Varchola, Radoslav Šnirc, Jana Ďurašková, Zora Solejová Varcholová, Lucia Nimcová, Ivan Varchola – každý z partie sa venoval nejakej umeleckej činnosti, maľovaniu, písaniu, fotografovaniu.
„Prišlo nám veľmi vhodné, tak trochu avantgardné a symbolické, keďže v združení boli dvaja Varcholovci, urobiť sídlo združenia v Mikovej. Odtiaľ pochádzajú rodičia Andyho Warhola. Preto sme sa v domčeku v obci po príbuzných kreatívne vyžívali, premenili sme ho hlavne v letných mesiacoch na tvorivú dielňu otvorenú pre všetkých. Niekoľko rokov sme boli spoluorganizátormi Warholovho festivalu v Mikovej,“ približuje Ďurašková.
Niečo „iné“
Hoci študijné a pracovné povinnosti rozhodili flekistov po Slovensku a svete, venovať sa a dať priestor rôznym umeleckým aktivitám im ostalo vlastné.
Dali šancu domácim hudobným kapelám projektom Hudba v parku, umelecké slovo dostali do ulíc Humenného v niekoľkých ročníkoch projektu Poézia v meste, na ktorom sa spolupodieľali. „V bytovkách na Sídlisku III boli fotografie z rodinných archívov, dopĺňali ich básne,“ hovorí.
Do mesta opakovane priviedli jedinečný medzinárodný filmový festival Jeden svet, do ktorého „zatiahli“ aj iné občianske iniciatívy v meste, vrátane združenia z miestnej rómskej osady a obyvateľov záchytného tábora migračného úradu.
Otvorený priestor patrí všetkým
Združenie zburcovalo humenskú verejnosť, keď petíciou bojovalo proti výrubu stromov a za zachovanie fontány v parku na Sídlisku I. Za čistejšie Humenné a okolie sa zasadzuje upratovacími brigádami roky.
„Sme zástancami názoru, že verejný otvorený priestor v mestách a obciach patrí ľuďom. Mali by spolurozhodovať o tom, ako bude vyzerať. Prekáža nám sídlisková mestská šeď, preto sme za akékoľvek zmysluplné „otvorené“ aktivity. Otvorený priestor má ľudí tešiť a majú sa v ňom cítiť dobre,“ dodáva Ďurašková.
Tradícia a súčasnosť
Tradíciu pálenia Moreny pestujú členovia, priatelia a sympatizanti Fleku už 19 rokov.
„Po správnosti by mal byť už 21. ročník. Dvakrát sa nám ale Morenu nepodarilo zorganizovať,“ hovorí.
Flekisti sa pri pálení Moreny na Bielu sobotu vždy aj kreatívne vybláznili. V minulosti prinášali na stretnutie vlastnú tvorbu, čítali básničky, hrali rôzne hry, sprejovali piliere lackovského mosta.
Rokmi „dospeli“, generačne sa doplnili (a stále dopĺňajú) a čoraz nástojčivejšie si uvedomovali, že tradičným stretnutiam treba dať nový rozmer. Preto už niekoľko ostatných rokov čistia celý týždeň brehy Laborca.
„Kto kedy má voľný čas a môže prísť, ide zbierať odpadky. Niektorí prídu raz, iní aj pár dní za sebou,“ dodáva Ďurašková.
Vždy si z technických služieb objednajú veľkoobjemový kontajner. „Vyzbierali sme asi 50 vriec odpadkov. Brehy Laborca sú z roka na rok čistejšie, ale stále nachádzame zákutia s niečím, čo do prírody nepatrí,“ hovorí Jana Ďurašková. V budúcnosti by chceli do upratovania zapojiť aj sídlišťanov a čo najviac mladých ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
