Jana Vaľová: Aj nepriateľov si musíte zaslúžiť

Svojrázna primátorka Humenného pôsobí už štvrté volebné obdobie v slovenskom parlamente.

„Železná lady“ humenskej politiky, svojrázna primátorka JANA VAĽOVÁ (51), pôsobí už štvrté volebné obdobie v slovenskom parlamente a je v polovici toho druhého na poste primátorky. V exkluzívnom rozhovore Jana Vaľová prezradila aj to, ako vychádza v parlamente so spolustraníkmi zo Smeru i s predstaviteľmi opozície, ako to bolo s humenským športom, či prečo odvolala prednostu.

Aké teda boli vaše začiatky? Boli ste predtým v politike?

Nikdy predtým som v politike nebola a ani nikdy som nemala takú ambíciu. Skôr išlo o náhodu. Na jednom posedení so známymi sme sa bavili o tom, kto by mal ambíciu pôsobiť v nejakej politickej strane. A to preto, že mi v tom čase zavolala kamarátka, či nechcem vstúpiť do strany pána Mjartana (vtedajšia Strana demokratického stredu, neskôr Stred – pozn. red.). Hovorila, že som taká akčná, tak ma navrhli, aby som založila organizáciu v Humennom. No ja som povedala, že z politikov mi je najviac sympatický Robert Fico a už vtedy sa mi páčila jeho vízia, s ktorou zakladal Smer. A tí moji známi neskôr zavolali na Smer a vyžiadali si pre mňa prihlášku, ktorá mi prišla domov. A vtedy sa to začalo.

Čiže ste v Smere neboli od úplného začiatku?

Predo mnou sa už v Humennom formovala skupina zakladateľov, ale centrála v Bratislave nebola spokojná s ich činnosťou. Neskôr Robert Fico vyhodnotil moju prácu a na predsedníctve ma navrhol, aby som bola šéfkou regionálnej organizácie Smeru v hornom Zemplíne, čiže Snina, Medzilaborce, Humenné a Vranov. Bolo to síce dosť veľa práce, no organizačne som to bez problémov zvládala. Práca s množstvom ľudí ma začala napĺňať a celkovo mi sadla.

Každopádne ste od konca 90. rokov minulého storočia rozbiehali Smer v Humennom. Na prvej kandidátke ste neboli, no v roku 2006 ste už sedeli v parlamente a vaša kariéra začala strmo stúpať. Prečo ste v roku 2010 kandidovali aj na primátorku?

Keď už hovoríme o mojej politickej kariére, skôr by som použila slovo postupne. Najprv som bola poslankyňa zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK), následne som sa stala poslankyňou mesta a až potom ma zvolili do NR SR. Volieb do PSK som sa zúčastnila dvakrát. Vždy som bola v počte hlasov najúspešnejšia, dokonca som porazila aj vtedajšieho primátora mesta Kostilníka, silného kandidáta. Z toho vyplývalo, že v Humennom bolo v tom čase veľké množstvo voličov, ktorí chceli určitú zmenu a postupne sa začali ku mne prikláňať. A na základe týchto výsledkov ma oslovili rôzne organizácie a politické strany, a to nielen domovský Smer, aby som kandidovala aj na primátorku.

Pamätám si, ako ste vášho predchodcu na jednej primátorskej verejnej diskusii kritizovali, ešte ako občianka, nie protikandidátka.

Spresnila by som, že som kandidovala až keď on už štvrtýkrát opätovne ohlásil svoju kandidatúru. Už roky predtým som ako poslankyňa vyvíjala rôzne aktivity v meste a aj na základe podnetov ľudí som poukazovala na potrebné zmeny. Ľudia moje názory dlhodobo poznali a na rozdiel od niektorých iných kandidátov, ktorí svoje ambície zrazu nájdu tesne pred voľbami, som uspela nielen kritikou, ale aj svojou vtedajšou poslaneckou prácou.

V čase, keď ste rozbiehali Smer v Humennom, robil to isté v Prešove a kraji aj váš dlhoročný kolega z parlamentu Stanislav Kubánek. Obaja patríte k prvej generácii smerákov, ktorí sú stále vo vrcholovej politike, zároveň sa ale hovorí, že ste dve proti sebe stojace stranícke krídla na východe. Je to pravda?

(úsmev) Každý vták musí mať dve krídla, aby vzlietol. Možno niekedy máme rozdielne názory alebo vízie na riešenia niektorých problémov, ale vždy je to v rámci nášho volebného programu. Terajší vicepremiér Peter Pellegrini asi najlepšie vystihol moju povahu. Počas jednej služobnej cesty jeden náš poslanec povedal, že musíme Janku Vaľovú donútiť, aby to urobila... Pán Pellegrini sa otočil a povedal: Janku Vaľovú nemôžete nútiť, len presvedčiť argumentmi. Rešpektujem rozhodnutia svojho straníckeho šéfa v kraji, ale zároveň si vždy vypočujem aj názory iných ľudí. A podľa toho sa rozhodnem. Možno je to niekedy prekvapivé viac a inokedy menej. Ale vždy chcem, aby to bolo v prospech tunajších ľudí, ktorí tu žijú a nepozerajú sa na všetko straníckou optikou.“

Takisto sa v kuloároch hovorí, či nebudete namiesto súčasného predsedu PSK Petra Chudíka kandidovať v najbližších županských voľbách...

Nemôžete zabrániť rôznym fámam a špekuláciám. Možno tie názory a predstavy ľudí vyplývajú z toho, že pri voľbách do NR SR mávam dlhodobo vysoké čísla preferenčných hlasov v Prešovskom kraji. Byť primátorkou a poslankyňou je ťažké a časovo náročné. V Humennom chcem zostať a určite naplniť sľuby, ktoré som dala občanom mesta. A pokiaľ viem, Peter Chudík by mal kandidovať opäť.“

A ak by kandidoval, proti nemu by ste nešli?

Určite nie.

Vaším prednostom v rokoch 2010-12 na mestskom úrade bol Alexander Ernst, v tom čase prešovský mestský poslanec za Smer, dnes hlavný kontrolór, už nečlen Smeru. Prečo skončil?

Viete, niekedy ľudia zájdu za určitú hranicu, a to najmä vtedy, keď za svoje konanie nenesú priamu zodpovednosť. Konkrétne išlo o nejaké problémové veci, ktoré sa stali, no rozišli sme sa aj napriek tomu profesionálne.

S vami je asi aj ťažké vyjsť, že? Hovorí sa, že ste veľmi rázna...

Ak máte takú náročnú pozíciu a zodpovednosť ako ja, občas musíte prijať aj tvrdé rozhodnutia voči zamestnancom, ale aj okoliu. Ľuďom dávam voľnosť, ale ak urobia viacero škodlivých rozhodnutí, viem byť nekompromisná. Som typ človeka, ktorý keď ide za svojím cieľom, ide vytrvalo a rozhodne. Možno i na úkor toho, že sám sebe poškodí. Idem aj do rizika. No viem, kde sú moje mantinely.