TOPOĽOVKA. Africký mor ošípaných je pre chovateľov na východe Slovenska veľkým strašiakom.
Vysoká úmrtnosť nakazených zvierat, hrozba veľkých ekonomických strát v prípade zavlečenia choroby do chovu či blízkosť nárazníkovej zóny v susedstve s Ukrajinou nútia chovateľov z Humenského okresu byť ostražití.
Apelujú na kompetentných, aby znižovali stavy diviačej zveri.
Na stretnutí s chovateľmi to na farme v Topoľovke povedal predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrej Imrich.
Odstrel diviačej zveri je prioritou
Chovatelia ošípaných zdôrazňujú, že prvoradý je zvýšený odstrel diviačej zveri na našom území.
„Musíme bojovať o to, aby sa stav diviačej zveri znížil, aby bol na únosnej miere. V západných krajinách sú na kilometri štvorcovom 1 až 2 kusy diviačej zveri, u nás až desaťnásobok, v niektorých lokalitách dokonca dvadsaťnásobok. Mám na mysli oblasti Rimavskej Soboty, Lučenca, Prievidze a Záhoria,“ povedal v Topoľovke predseda zväzu Andrej Imrich.
Podľa neho sa v tejto oblasti nerobí dosť.
„Stretli sme sa s viacerými poľovníkmi. Ani jeden z nich nechce loviť bachyne. Povedali, že im je ich ľúto. Keď budeme musieť, my chovatelia, zlikvidovať prakticky celý chov, nám to nebude ľúto?“ pýta sa.
Náklady na likvidáciu chovu sú vysoké
Ak by bol africký mor na Slovensko zavlečený, v ochrannom pásme prvého stupňa by musela byť utratená všetka diviačia zver.
„Poľovníci by tak prišli o všetku lovnú zver v priestore. Veľmi prísne opatrenia by museli platiť aj pre chovateľov ošípaných. Predpokladá sa, že drobní chovatelia by museli do určitej doby zlikvidovať svoje domáce ošípané po vzore Českej republiky. Veľkí chovatelia by museli zaviesť najprísnejšie opatrenia na ochranu chovov,“ hovorí Andrej Imrich.
Na Slovensku sa chová približne 600 000 jatočných ošípaných, z toho asi 35 000 prasníc.
Chovatelia vyprodukujú asi 40 percent potreby Slovenska, takmer polovica ide do zahraničia.
Tristo chovateľov má od troch prasníc a viac, väčších chovateľov je asi stovka.
„Štátnej veterinárnej správe sme vyčíslili náklady na likvidáciu chovu v prípade rozšírenia nákazy. Na tisíc prasníc to vychádza od 2,6 až do 3 miliónov eur. Tieto náklady by hradil štát,“ zdôrazňuje Imrich.
Škerlík: Kolobeh sa nesmie zastaviť
Julián Škerlík podniká v agrorezorte už 12 rokov. V dvoch farmách v Topoľovke a v Kamenici nad Cirochou chová okolo 2700 prasníc a zamestnáva 45 ľudí.
„Patríme medzi štvoricu najväčších chovateľov u nás, 95 percent našej produkcie ide do zahraničia, do Poľska, do Maďarska, do Rumunska,“ hovorí.
Africký mor vníma ako veľkú hrozbu.
„Tu máme vo veľkovýkrmni 2500 prasníc. Každý týždeň odsúvame mimo farmy približne 1500 odstavčiat. Keby bola farma uzavretá, neviem si predstaviť, ako by sme to riešili. Kolobeh sa nesmie zastaviť,“ hovorí.
Ak by sa zviera pozitívne na túto chorobu našlo v okruhu troch kilometrov od farmy, znamenal by to automatický zákaz chovu, v prípade desiatich kilometrov by sa zvieratá z farmy nemohli vyvážať.
„Ak by sa dostal africký mor do chovu, musel by byť zlikvidovaný. Dokonca je tu hrozba, že farma by musela byť zatvorená na šesť rokov,“ hovorí Škerlík.
Spomína si na klasický mor ošípaných spred 12 rokov.
„Ohnisko bolo pri Lučenci. Bol zákaz exportovať ošípané do zahraničia. Mali sme vtedy obrovské problémy,“ hovorí Škerlík.
Podľa Imricha by mal výskyt afrického moru u nás negatívny dopad aj na ceny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
