Korzár logo Korzár Horný Zemplín

Z Vihorlatu je najvzdialenejší dokázaný výhľad v rámci Slovenska

Vidno z neho od Ukrajiny až po vrchy nad Breznom.

Nad vihorlatským Nežabcom a Vežou najvyšší vrch poľských Bieszczad – Tarnica a vedľa nej dominantný kužeľ Halič. (Zdroj: Dominik Sabol)
SkryťVypnúť reklamu

Sopečné pohorie Vihorlat napriek svojej veľkosti nemá veľa vyhliadkových miest.

Je to horstvo plné kontrastov. Na jednej strane zničené lesy ťažbou vo vojenskom pásme, na strane druhej pôvodné pralesy, aké nenájdeme nikde inde.

Východný podcelok Popriečny zasa v celej dĺžke hrebeňa pretína prísne strážená štátna a schengenská hranica s Ukrajinou, kde je pohyb obmedzený. Aj tak tu príliš nie sú potencionalne vyhliadky.

Prečítajte si tiež: Zo Šariša dovidieť na Oravu. To nie je hoax, ale realita Čítajte 

Zvyšok pohoria prevažne na rozhraní okresov Snina - Humenné na severe a Michalovce na juhu sa skladá z nižšieho podcelku Krivoštianka, dominantného najvyššieho vrchu a „kotla“ okolo známeho jazera Morské oko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z nevysokých vrchov v západnej časti sú iba lokálne výhľady a hrebeň v tvare oblúka na východnom okraji (spomínaný kráter) má vrchy prevažne zalesnené.

Husté pralesy pokrývajú všetky vyššie vrchy ako Nežabec (1 023 m n. m.), či Motrogon (1 018 m n. m.) s výnimkou skalnatého Sninského kameňa (1 006 m n .m.).

Absolútna dominanta

Strednej časti pohoria jednoznačne vládne ten najvyšší – Vihorlat (1 076 m n. m.).

SkryťVypnúť reklamu

Aj keď v rámci Slovenska neohúri svojou výškou, v regióne nížinatého južného a pahorkatinového severného Zemplína je zo všetkých strán absolútnou dominantou.

Najmä od juhu, kde má rovina zhruba 100 m n. m., vyzerá táto sopka so strmými svahmi ako známy japonský Fujisan (foto č. 2, 3 a 4).

Prečítajte si tiež: Tajomstvo ďalekých výhľadov z hôr: Keď vidíte cez pol Slovenska Čítajte 

Niet sa čomu čudovať, veď prevýšenie od Zemplínskej šíravy pod ním je vyše 900 metrov, čo je ako celé úpätie Kráľovej hole z Besníka, či Liptovskej Tepličky.

Samotný vrch má dva výrazné vrcholy. Aj keď žiadne miesto tohto masívu neponúka kruhový výhľad, stačí prejsť pár metrov a nazbierate všetky pohľady (foto č. 5 a 6).

Na juh a západ je to z hlavného vrcholu s betónovým pylónom, na východ zo skalky východného okraja kaldery a na sever zo sedla medzi nimi.

Severný pohľad je skúpy na ďaleké pozorovania, keďže kopce Laboreckej a Ondavskej vrchoviny a nížinaté Poľsko neposkytujú také možnosti, navyše je táto časť značne zarastená a časom už nebudú ani tieto výhľady. Najďalej dovidieť po poľskú Radziejowu (takmer 130 km).

SkryťVypnúť reklamu

Výhľady sa však vynahradia jednoznačne na hlavnom vrchole.

Slovenský rekord vo vnútroštátnom pozorovaní

Vihorlat je zrejme najlepším vyhliadkovým kopcom na východe Slovenska, čo sa rozsahu týka.

Prvým dôvodom je, že každým smerom vidno minimálne nad 100 km, keďže žiadne blízke pohorie výškovo nezavadzia.

Zároveň je tento vrch držiteľom rekordu vo vnútroštátnom pozorovaní. Až 180 km je absolútna vzdialenosť, ktorú je možné pozorovať medzi dvoma vrchmi v rámci Slovenska a bola zaznamenaná. Túto skutočnosť potvrdzuje aj špecializovaný portál www.naobzore.net.

Je to masív Ďumbiera (vrch Štiavnica) nad Breznom. Tam až dovidieť v rámci SR z Vihorlatu (foto č. 7).

Nízke Tatry vzdialené 140 až 180 km vzdušnou čiarou od Vihorlatu sa objavujú západným smerom, pričom z vrchu Štiavnica trčí pri pohľade len špica tesne nad masívom Roháčky.

Teoreticky by bolo možné tento rekord o pár kilometrov zlepšiť, čo je však veľmi náročné, lebo na to je potrebné zdokumentovať pohľad z nízko položených Malých Karpát na Nízke Tatry (Čmeľok - Ďumbier).

Simulátor umožňuje viacero takých pozorovaní, no to by muselo byť Slovensko menej zalesnené, o čo sa síce mnohí snažia, ale, chvalabohu, máme ešte väčšinu pohorí s lesmi...

Humenné pod Tatrami

Okrem známych pohorí ako Slanské vrchy, Volovské vrchy, Branisko, či Levočské vrchy sú na západe krásne viditeľné celé Vysoké Tatry od Kriváňa (157 km) po Lomnický štít, ako aj Belianske Tatry.

Prečítajte si tiež: Na Vihorlat môžete ísť stokrát, stále bude iný Čítajte 

Tatry sa z Vihorlatu ukazujú priamo nad Humenným (foto. č. 1 a 10).

Takže už ani nie Košice sú takým unikátnym „mestom pod Tatrami“, známe pred časom z médií.

Južný pohľad je extrémne zaujímavý. V prvom rade úchvatný „letecký“ pohľad na Zemplínsku šíravu a za ním totálna rovina s Michalovcami (foto č. 8 a 9) . V úplnom kontraste voči ostatným výhľadom.

V druhom rade, za tou nekonečnou rovinou sa vo vzdialenosti 250 km objavujú rumunské Apusenské vrchy.

Zdokumentovať ich je však priam nemožné, keďže taká viditeľnosť je hlavne v zime, keď je Slnko nízko a práve na južnom horizonte.

Detailné štúdium ukrajinských a poľských hôr

Krajšie ako proti Slnku sa fotia hory na východ od Vihorlatu.

Východný okraj kaldery poskytuje z celého Slovenska najlepšiu príležitosť detailného spoznania ukrajinskej a poľskej časti Karpatského oblúka.

Od severu sa najprv krásne ukazuje celý hrebeň Východných Karpát, všetky pôvabné lúky Polonín (foto č. 11) plynule prechádzajúce do poľských Bieszczad s výrazným masívom najvyššej Tarnice (foto č. 12).

Potom sa začína ukrajinská časť Karpát, od priemerne vysokých vrchov (1 000 - 1 200 m n. m.) až po známe masívne hole – Liutianska holica (1 375 m n. m.), Polonina Runa (1 480 m n. m.) až po Poloninu Boržavu s vrchom Stij (1 681 m n. m.) - foto č. 13 a 14.

Medzi nimi sú však pozorovateľne ešte vzdialenejšie vrchy ako Kaň v masíve Nehrovec a Maly Menchul, vzdušnou čiarou 130 km (foto č. 15) alebo sa dá detailne pozrieť z hora Sninský kameň (foto č. 16).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu