HUMENNÉ. Pamätné dni mesta sú už tradične príležitosťou na odovzdanie ceny mesta a ceny primátorky mesta. V tomto roku mesto oslavuje sedemstoročnicu.
Vo štvrtok predpoludním na slávnostnom mestskom zastupiteľstve v priestoroch Domu kultúry si z rúk primátorky Jany Vaľovej (Smer) a viceprimátora Andreja Semanca (Smer) cenu mesta prevzali spisovateľ Milan Zelinka a paleontológ Martin Kundrát.
Ich nominácie odobrili hlasovaním mestskí poslanci.
Prekvapenie a česť
Spisovateľ Milan Zelinka (1942), rodák z Igramu v okrese Senec, je v našom kraji „pristaš“.
Do neďalekého Papína ho priviedla láska v manželke Helene, už vyše polstoročie žije v Humennom.
„Je to pre mňa veľké a milé prekvapenie. A veľká česť. Nepočítal som s tým. V minulosti som získal všelijaké literárne ceny, ale takúto ešte nie. Literatúra nie je taká atraktívna, ako iné druhy umenia,“ povedal po slávnostnej ceremónii.
Prirástol mu k srdcu
Kraj na východe Slovenska sa Zelinkovi dostal pod kožu i do srdca a stal sa natrvalo jeho domovom. Zrástol sa s ním a prostredníctvom svojej tvorby ho úspešne uviedol do sveta slovenskej prózy.
V ostatných siedmich rokoch ho veľmi zaujal miestny folklór.
„Je umelecky veľmi hodnotný. Chcel by som o ňom napísať, aspoň aktuálnu publicistiku z podujatí, ktoré navštívim,“ povedal.
Aktuálne má rozpracovanú knihu básní, jeho poviedky posudzujú literárni vedci.
Hrdosť na predkov a kultúru
Milan Zelinka sa nikdy netajil tým, že k novému domovu priľnul srdcom.
„Nielen Humenčania, ale všetci východniari môžu byť hrdí na svojich predkov. Počas dvoch svetových vojen prežili utrpenie, biedu. Zemplínsky roľník sa natrápil a stále sa musel báť, že príde nejaká pohroma. Môžete byť hrdí na kultúru, aj rusínsku. Na hudobnú, výtvarnú i literárnu. Je na takej vysokej úrovni, že môže reprezentovať celé Slovensko, môže podnietiť iných a inšpirovať ich k vytvoreniu ďalších diel,“ vyznal sa spisovateľ.
Film Pásla kone na betóne pokladá za najlepší, aký kedy videl. „Ukazuje východniarov ako vnútorne krásnych ľudí. Tento film vám závidím,“ povedal.
Humenčanom odkázal, aby sa držali folklóru a nevzdávali sa ho. „Poznávajte svoje dejiny. Lebo bez minulosti nie je budúcnosť,“ uzavrel úspešný spisovateľ.
Poďakoval sa učiteľom
Humenský rodák Martin Kundrát (1969) je príkladom mladého ambiciózneho a úspešného vedca. Doposiaľ objavil desať nových foriem života vrátane lietajúcich jašterov a dinosaurov.
Z neďalekého Bystrého popísal skamenelinu najstaršieho vtáka z územia Slovenska a v Tatrách objavil nové stopy dinosaurov.
Zúčastnil sa na mnohých paleontologických výpravách v rôznych častiach sveta, publikoval 40 vedeckých štúdií a 50 vedecko-populárnych článkov.
Cenu mesta vníma ako veľké poďakovanie rodine, priateľom a predovšetkým učiteľom.
„Za ich podporu, vytrvalosť, obetavosť, kritiku. Za to, že boli vtedy tam, keď sme ich najviac potrebovali,“ povedal na pódiu po prevzatí ceny.
„Sedemsto krížikov je obdivuhodných, ale naše historické korene siahajú oveľa hlbšie. Stále poznáme málo z našej vzácnej histórie. Ale jedno je isté, sedemstoročné Humenné sa stalo neoddeliteľnou súčasťou prekrásnej tisícročia trvajúcej ságy. Prajem všetkým, aby sme sa stali pevným článkom v reťazi dejinných udalostí,“ dodal vedec.
Pomáhajú
Cenu primátorky mesta si prevzali chirurg Štefan Guzanin, držiteľ diamantovej Janského plakety Peter Bialý a stopäťročná Humenčanka Alžbeta Šepeľáková.
Cenu za najstaršiu obyvateľku mesta prevzala dcéra Marta Nováková.
Listina, známka i pečiatka
Vo štvrtok si Humenčania mohli v priestoroch Domu kultúry pozrieť archívnu listinu z roku 1317, ktorú doposiaľ v meste nikdy nevystavovali. Verejnosti ju sprístupnili do pätnástej hodiny.
Záujemcovia si mohli kúpiť unikátnu známku s personalizovaným kupónom vydanú pri príležitosti okrúhleho jubilea.
Na hlavnej pošte mohli posielať listové zásielky opečiatkované špeciálnou pečiatkou. Pečiatku získali na akúkoľvek tlačovinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
